Pátranie po Anne
Nie je to zas až tak dávno, čo divákom oboch našich republík naskakovala nepríjemná husia koža, po dopozeraní dokumentárneho filmu V síti, a už tu máme ďalší film, ktorý sa dotýka nebezpečenstiev na internete. Anna zmizla. #annaismissing
Kyber priestor a jeho nástrahy
Je už ťažké predstaviť si svet bez počítačov. V podstate si každý nosí jeden malý počítačík vo vrecku. Informácie na dlani, ale môžu vystriedať aj nežiadúce vplyvy, pred ktorými by sme mali deti chrániť. Porno, predátori loviaci ľahkú korisť či kyber šikana sa stávajú vďaka dostupnosti internetu v telefónoch už bežnou hrozbou pre tých najzraniteľnejších. Film je vhodný nástroj, ako na to poukázať. Kým Klusák a Chalupová zvolili pre svoj projekt V síti dokumentárny žáner, #annaismissing sa vydal rozprávať príbeh hranou cestou. Hlavná hrdinka príbehu Nina (Alexandra Vostrejžová) nájde v otcovom telefóne fotku sporo odetej Anny (Viktorie Vítová). Nina začne svojho otca (Marek Němec) podozrievať z únosu neplnoletej youtuberky a nachvíľu sa zdá, že podozrenia boli len falošný poplach. Celý príbeh je však oveľa zamotanejší. Treba pochváliť Luciu Kryzovú. Ako scenáristka zvládla dramatický oblúk filmu #annaismissing na výbornú, a aj keď je dej v podstate úplne jednoduchý, divák do poslednej chvíle netuší, kto je za Annine zmiznutie zodpovedný. Môže to byť ktokoľvek – jej matka, ktorá ju zneužívala k svojmu prospechu a s ktorou mala často nezhody. Môže to byť bývalý priateľ, ktorý sa jej chcel pomstiť za zničenie svojej reputácie, alebo žiarlivá manželka niektorého predátora, ktorého „dick pics“ Anna zverejnila na svojom instagramovom profile. Tak by sa to malo robiť, jednoduchý dej, ktorý je napínavý, funguje a netreba nič navyše vymýšľať – Aristotelova Poetika v praxi.
FOTO: © Richard Hodonický
Žánrovka, ktorá baví
Aj keď som sa z traileru a úvodu filmu trochu bál, že sa bude celý točiť okolo YouTube scény, som rád, že som sa tentokrát mýlil. Anna a jej YT kanál boli „křovím“ do ktorého bol zasadený dej. Film sa ukázal ako zvládnutá žánrová detektívka s prvkami thrilleru. Dokonca to bol vynikajúci ťah dať do traileru viac zo sveta „sociálnych sietí“, aby do kina dostali hlavne tých, ktorých sa táto téma bytostne týka. Keby autori hneď vyšli s tým, že sa jedná o detektívku, zrejme by záujem u teenagerov nevzbudili. Na druhej strane je obsah celkom explicitný, takže odporúčam si film pozrieť dopredu a zvážiť, či je na niečo podobné vaša ratolesť pripravená. Nemôžem si pomôcť, ale opäť musím porovnať tento film s dokumentov V síti – ten mal totiž strihnuté viaceré verzie, ktoré robili film dostupnejší pre širšie publikum. Na druhej strane V síti ukazoval len jeden konkrétny oblúk (kedy sa z lovcu stáva lovený). Veľké plus filmu #annaismissing je, že sa zameriava aj na detaily toho, aký dopad môže mať „predátorstvo“ na rodinu obete, ale aj lovcu po prevalení informácii na verejnosť.
FOTO: © Richard Hodonický
Kino alebo televízia/stream?
Po formálnej stránke je film celkom udetailovaný, čo v zásade nie je problém. V televíznych filmoch sa dokonca detail uplatňoval častejšie. Dôvod bol jednoduchý a tak trochu vychádzal z veľkosti obrazovky prvých televíznych príjmačov. Čím menší monitor, tým väčší musí byť detail, aby sa postavy na tak malej ploche nestratili. Je pre mňa teda otázne, či bol film skutočne určený pre kinodistribúciu, alebo skôr na nejakú streamovaciu službu. Tam by bol dokonca jeho potenciál určite väčší. Nie je to o tom, že by mi vyložene vadili detaily, ale na tom veľkom plátne si potom človek skôr všimne aj chyby pri hereckej akcii, čo je obzvlášť problém pri debutantoch. Alexandra Vostrejžová na svoju filmovú premiéru zvládla postavu Niny obstojne, ale predsa jej dal režisér Pavel Soukup príliš veľa priestoru vyjadriť niektoré situácie len v mimike. Nie vždy sa to podarilo a potom museli situáciu zachraňovať strihovo.
FOTO: © Richard Hodonický / © Aerofilms
Hravý vizuál
Vizuálna stránka sa tiež chcela priblížiť vkusu teenagerov. Strihač Tomáš Holocsy spracovával aj drobné efekty doubleboxov, kedy mal divák možnosť vidieť napríklad Ninu s telefónom v ruke. Správy, ktoré jej chodili sa zobrazovali v prázdnom (negatívnom) priestore. Podobný efekt sa už v niektorých filmoch pár krát objavil (napríklad Trhlina), ale stále ide o pomerne málo využívaný prvok. Osobne si myslím, že podobné obrazy sa vo filmoch budú vyskytovať čím ďalej tým viac, nakoľko telefóny a správy v Messangeri alebo WhatsAppe sú už neodmysliteľnou súčasťou ľudskej komunikácie. (žeby renesancia „éry bielych telefónov?“ :D) Všimol som si aj, že vizuálne experimentálnejšie filmy, čo sa snažia ozvláštniť obraz novými prvkami, sú častokrát spájané s autormi, ktorí majú prsty v reklame. Či už ide o Jonáša Karáska, Petra Bebjaka, alebo aj spomínaného Pavla Soukupa, ktorý stojí za vznikom tohto filmu.
FOTO: © Aerofilms
#martyisdead
Pavel Soukup ale má na konte aj projekt #martyisdead. Ide o krátkometrážny seriál s ôsmymi epizódami, ktorý podobne ako #annaismissing mapuje problém internetových nástrah. Aj keď film začína „heštegom“, rozoberá podobnú tématiku a je v podstate voľným pokračovaním seriálu, funguje aj bez toho, aby ste museli seriál nutne vidieť. Ak by vás však tento film zaujal, prípadne by ste chceli vedieť, či sa oplatí ísť na to do kina, skúste mrknúť aj na seriál. Mall.tv ho má v svojom video archíve.
recenziu napísal: Adrián
