Visegrad Film Forum – 12 . ročník
Jay Rabinowitz, Szabolcs Hajdu, Chris Benstead či Juliette Welfling prišli do Bratislavy na 12. ročník Visegrad Film Forum. A my sme boli pri tom. Prečítaj si, ako sa spolupracuje s režisérmi amerického nezávislého filmu, ako je na tom maďarská kinematografia, ako sa strihal film Emilia Peréz alebo aké študentské filmy doniesli do kinosály VŠMU partnerské školy.
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Visegrad Film Forum – Streda a Štvrtok
Ádám Felszeghy a jeho tipy nielen na úspory v rozpočte
Program 12. pokračovania Visegrad Film Forum vypukol už v stredu 19. 3. 2025. Organizátori ho otvorili s premietaním filmu Pelikan Blue, ktorý prišiel uviesť producent Ádám Felszeghy. Ten mal vo štvrtok ráno aj prednášku o tom, ako tento animovaný dokument o „neštandardných cestujúcich“ vlastne vznikal.
ZDROJ: YT / BELDOCS
Zameral sa hlavne na technické záležitosti – ako prebiehala príprava, získavanie rôznych práv na materiály použité vo filme, ale aj to, ako si za pomoci animácie, imitátorov a štrbín v autorskom zákone ušetriť balík v rozpočte. Nemuseli tak vo filme použiť drahý archívny materiál. Ádám Felszeghy účastníkom VFF v podstate vysvetlil aj trojuholník, s ktorým sa tvorcovia musia bohužiaľ často stretávať (ČAS vs. PENIAZE vs. KVALITA).
ZDROJ: VFF 2025
S filmom v predprodukcii pochodili po rôznych pitchingových fórach a tak divákom prezradil aj trochu svoje know how, ktoré sa mimochodom dosť výrazne podobalo na jeden citát od Stevena Spielberga. („Ak človek dokáže popísať ideu filmu do 25 slov, bude z toho dobrý film.“) Ádám Felszeghy má pri predstavovaní filmu donorom 3 hlavné body, ktoré sú nemenné. V prípade Pelikan Blue to mohlo byť napríklad takto – Film bude animovaný dokument. Zachytáva čiernych pasažierov počas éry komunizmu. Konflikt spočíva v otázke, či je falšovanie lískov boj za slobodu, alebo je to výtržníctvo (forma, myšlienka, konflikt). Takže myslím, že do tých 25 slov sa to dá vtesnať. Všetko ostatné sa dá variovať pre každý pitching zvlášť. Je dobré sa na to ale dopredu pripraviť.
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Pracovné povinnosti sú pracovné povinnosti, a tak mi zvyšok štvrtkového programu bohužiaľ ušiel. Bol som zvedavý na filmy z Eszterházy Károly Katolíckej Univerzity z Maďarska, ale aj českej FAMO z Písku. Program dňa uzatvárala aj prednáška rumunskej hostky. Ada Solomon však poskytla rozhovor aj rádiu Devín, takže ak ťa zaujímajú filmy, na ktorých sa podieľala, určite si ho vypočuj. Interview trvá necelých 30 minút.
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Visegrad Film Forum – Piatok
Szabolcs Hajdu o maďarskej kinematografii
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Piatkový deň odštartoval Szabolcs Hajdu. Na prednáške sa mohli účastníci oboznámiť s jeho filmografiou ale aj so spôsobom, s akým tento maďarský režisér, scenárista aj herec pristupuje k tvorbe. Hovoril o protipóloch, ktoré vytvárajú vo filme dynamiku (muž-žena; šport-umenie; láska-nenávisť). Szabolcs Hajdu sa v nich snaží nájsť nejaký tretí zmysel, objaviť niečo nové. Strašne mi to pripomínalo sovietsku montážnu školu, čo je celkom zaujímavý prístup – rozmýšľať už nad tým počas prípravy filmu (nenechávať to až na strih). Vypichol zároveň aj dôležitosť dobre napísanej postavy, ktorá potom začne žiť svoj vlastný život.
ZDROJ: MPhilms / ČSFD
SZABOLCS HAJDU: „Postavy píšu príbeh.“
Zabrdli sme ale aj do veľmi aktuálnej témy. Szabolcs Hajdu divákom predostrel, v akom stave sa práve nachádza maďarská kinematografia, čo môže spôsobiť „monopol v umení“, ale aj to, ako sa proti demonštrácii vládnej moci dá brániť a pokračovať v tvorbe. No a ak to takto pôjde ďalej, tak nezávislý film zrejme v našich končinách naberie nový význam a kontúry.
ZDROJ: YT / Budapest Film Zrt.
ZDROJ: MPhilms / ČSFD
SZABOLCS HAJDU: „Autonómia je vo filme najdôležitejšia vec.“
Študentské kino z Poľska
Nasledoval blok študentských filmov z Katovíc a Viedne. Poľská škola odprezentovala 5 filmov: Chłód, Chatka, No to pa!, Manekiny a Nefesz. Osobne by som asi vypichol filmy Chatka a No to pa! Prvý spomínaný zachytáva príbeh mladého páru a ich vzťahu, ktorý je založený na nie veľmi pevných základoch. Výborne zvládnutá réžia, herci z premietnutých filmov pôsobili najprirodzenejšie a zaverečný zvrat bol celkom zaujímavým aj po scenáristickej stránke.
No to pa! zase zaujal svojím prevedením. Ide totiž o film nakrúcaný na filmovú surovinu. Len tak medzi rečou – prišlo mi, že celkovo bolo tento rok odprezentovaných dosť veľa snímok nakrútených na film. Je to celkom paradox, že Gen Z, ktorá má oveľa väčšie možnosti s technologickým postupom, digitalizáciou a umelou inteligenciou, sa vracia k analógovým koreňom. Aj niektoré filmy, ktoré boli nakrútené digitálne, mali ten „analógový smrad“.
ZDROJ: filmpolski.pl / VFF 2025
Viedeňská filmová ochutnávka
Študenti z Viedne odprezentovali dva filmy – Die Letzten Menschen a Die Letzte Wette. Tu je ťažko hovoriť o nejakom favoritovi. Obidva filmy totiž boli zaujímavé. Die Letzten Menschen napríklad tým, že herec hlavnej postavy filmu je slepý. Bol však tak presvedčivý, že keby na to režisér v diskusii po filme neupozornil, tak si to divák snáď ani nevšimne.
Die Letzten Wette mal na druhej strane veľmi náročnú tému – príprava starších ľudí na blížiaci se koniec života a hľadanie cesty, ako sa s tým vyrovnať. Bolo to také milovtipné, že keby režisérka nakrúcala Hanekeho Amour, asi by som ho nielenže zvládol dokukať, ale by ma aj bavil (… a teraz ma môžete ukameňovať, haha).
ZDROJ: VFF 2025
Juliette Welfling nie len o strihu Emilie Peréz
Záver dňa patril Juliette Welfling. Moderátor Michal Tallo s ňou prebral jej dlhodobú spoluprácu s režisérom Jackquesom Audiardom, s ktorým majú na konte filmy ako Z hrdze a kosti, Dheepan či Emilia Peréz. Posledný menovaný si bola Juliette Welfling aj uviesť na Febiofeste vo štvrtok.
ZDROJ: YT / Itafilm
Francúzska strihačka prezradila, že pre svoj postup práce využíva intuíciu. Nejaký vnútorný pocit, ktorý si rokmi v strižni vybudovala. Pri strihu sa tak pozerá na materiál očami konkrétneho diváka a nesnaží sa zavdačiť každému. Opäť mi tento prístup pripomína výrok Quentina Tarantina – „Robím filmy pre seba, ale všetci sú pozvaní.“ Juliette Welfling to má podobne.
ZDROJ: YT / Itafilm
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Hostka z Franczúska však načrtla aj rozpory medzi strihačmi a hudobnými editormi. K tomuto problému mal čo dodať aj ďalší hosť – zvukový majster a hudobný skladateľ Chris Benstead.
Visegrad Film Forum – Sobota
Chris Benstead aj o Dolby Atmos
Už som sa párkrát stretol s názorom, že divák skôr prežrie nekvalitný obraz ako spackaný zvuk. Ja osobne sa s týmto stotožňujem. Drobný digitálny raster je predsa znesiteľnejší ako prevalený zvuk, ktorý vytvára nepríjemný chrapot. Napriek tomu sa však sila zvukového zážitku v domácej kinematografií dosť podceňuje (alebo skôr už na ňu nezostávajú peniaze). Tak či onak, návštevníci masterclassu s Chrisom Bensteadom mali možnosť vidieť, ako sa to robiť má.
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Chris otvoril svoju prednášku 4 ukážkami tej istej scény z filmu Gravity. Ukázal 3 vrstvy hudobnej zložky – dialógy; SFX a ambienty; hudba. V poslednej ukážke už boli tieto elementy spojené v jednom celku. Dialógy sú prirodzené pri komunikácii, hudba dotvára atmosféru, ale SFX a ambienty sú práve tým korením, ktoré scénam dávajú tú správnu chuť. A to je tá opatera a hýčkanie, ktorý by si zaslúžil každý film. Chris Benstead otvoril dvere do svojej kuchyne aj čo sa týka skladania filmovej hudby.
FOTO: © Robert Tappert
Práve tieto inštumenty dennej spotreby Chris využil, aby vytvoril hudbu k filmu Covenant od režiséra Guya Ritchieho, s ktorým tento hudobník spolupracuje. Na záver ešte odpovedal divákom na zvedavé otázky ohľadne mixáže Dolby Atmos.
ZDROJ: ČSFD / IMDb
Bratislava navážno, Tallin s humorom
Posledný deň dostali priestor so svojimi dielami študenti domácej VŠMU a Estónskej BFM. Bratislavská filmovka premietla 5 filmov – 2 animované (Hostina a Havo) a 3 hrané (Tak zajtra – ktorý je mimochodom nominovaný aj na cenu Slnko v sieti; Noci a dni; Daleko mezi námi).
ZDROJ: festival Áčko / SFÚ
Tento rok by som dal rád do pozornosti práve hranú tvorbu. Všetky tri filmy rozoberali pomerne ťažké témy, ale zaujali aj po formálnej stránke. Na druhej strane bola ťaživosť tém trochu na škodu.
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Tallinská univerzita totiž predstavila 4 filmy, z ktorých 3 boli veľmi vtipné! Nedávno som čítal článok, že Fínsko je momentálne najšťastnejšou krajinou sveta, a zdá sa, že Estónsko si od nich pár vagónov veselosti prenieslo cez more. Či to bol animovaný Junnu ja vanapeer, ktorý ukázal cestu zapečeného hovénka a starého prdu tráviacim traktom na „slobodu“, alebo hraný Kolmas ratas, ktorý predviedol v princípe jednoduchý, no funkčný milostný trojuholník, alebo to bol takisto hraný film Marelle, ktorý predostrel susedské vzťahy a absurdné hádky vychádzajúce z nepochopenia a nerešpektovania sa navzájom, jednoducho im to vyšlo.
ZDROJ: Eesti Filmi Andmebaas
Komédia je jeden z najťažších žánrov a pri študentoch z Tallinu buď stála štastena, alebo sa ukázali ako zdatní majstri tohto žánru. Štvrtým filmom z Estónska bol opäť hraňásek s názvom Nostalgia punases, ktorý rozprával príbeh dvoch bývalých partnerov, ktorí skúmajú, či by z nostalgie mohlo niečo vyklíčiť a ešte si k sebe dokázali nájsť cestu.
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Jay Rabinowitz o tvorne v americkom nezávislom filme
Záver programu patril hosťovi, ktorý podľa reakcií, ale aj návštevnosti jeho masterclassu, bol čerešničkou na torte. Jay Rabinowitz prišiel porozprávať o svojom remesle, ale aj o spolupráci s režisérmi amerického nezávislého filmu (Jim Jarmusch, Darren Aronofsky).
FOTO: © Robert Tappert
JAY RABINOWITZ: „Strih je niečo, ako hovoriť novým jazykom.“
Stretnutie s Jayom však neprebiehalo úplne ako klasický masterclass. Tento americký strihač mal totiž v rukáve plno skvelých historiek. Dokázal tak poslucháčom, že strih nemusí byť len nudné vysedávanie za počítačom a hrabanie sa v záberoch, ale že aj pri tejto profesii sa dá zabávať. Keď pracoval na filme 8. míľa, režisér do príbehu pridal scénu, kde Eminem sedí v parku a okolo prejde kôň (snová pasáž).
FOTO: © Robert Tappert
V celkovom príbehu však nijakým spôsobom nerozvíjala obsah filmu ani postavy, a tak sa jej chcel Jay zbaviť. Vznikalo tam však drobné pnutie medzi režisérom a strihačom, pretože Curtis Hanson sa jej za žiadnu cenu nechcel vzdať, hoci ho Jay Rabinowitz niekoľkokrát o to žiadal. Zakaždým mu odpovedal: „Ešte nie je čas, Jay.“ Scéna tam zostala, až kým neprišlo testovacie premietanie. Keď po ňom producenti povedali, že je to fajn film, ale mohli by ho trochu skrátiť, vtedy režisér víťazoslávne oznámil, že teraz je ten čas vyhodiť scénu s koňom!
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Jay Rabinowitz ale odpovedal aj na otázky z publika. Medzi inými padla otázka, či by poradil nádejným strihačom niečo, čo ich na škole nenaučia.
FOTO: © Robert Tappert
Zámorská návšteva mala v sobotu ešte jednu diskusiu – konkrétne po premietaní Jarmuschovho filmu Noc na Zemi, čo je jeden z Jayových prvých filmov. Po filme Jay prezradil aj to, že má ambíciu nakrútiť si film ako režisér.
FOTO: © VFF 2025
Rebeka Pernecká / Robert Tappert
Visegrad Film Forum – ZHRNUTIE
Visegrad Film Forum 2025 je za nami. Febiofest, ktorý s VFF úzko spolupracuje, tiež a zúčastneným zostali spomienky, nové kontakty, príbehy a skúsenosti. Aký bol tento ročník?
Z môjho uhla pohľadu naplnený, aj keď osobne mi trochu chýbal i nejaký hosť „spoza kamery“. Minulý rok tu však bol Peter Suschitzky a tak organizátori dali priestor aj iným profesiám. Christopher Benstead mal napríklad výborný masterclass o zvuku, ale aj hudbe k filmu a tento rok si na svoje prišli aj strihači. Študenti zase dokázali, že svojimi filmami majú čo povedať. Neboja sa ísť do náročných tém, ale vedia si urobiť aj srandu a po formálnej stránke vôbec nezaostávajú, neboja sa experimentovať a púšťajú sa aj do analógových záznamov. Chýbal mi akurát nejaký zástupca dokumentárnej tvorby. To ale nechcem posudzovať, pretože som nevidel, čo premietli študenti z Česka a Maďarska. Visegrad Film Forum teda svojej povesti nezostal nič dlžný, tak pevne verím, že 13. ročník prinesie do Bratislavy opäť zaujímavé mená z kinematografie. Koho by si chcel/a vidieť na budúci rok ty?
