Trio bábok znovu ožíva na plátne
„Tajomstvo aj prekvapenie, občas malé poučenie, smiech aj drobnú záhadu, všetkým dobrú náladu.“ Týmito slovami sa k deckám cez obrazovky Slovenskej televízie prihovárala vo zvučke obľúbenej relácie Od Kuka do Kuka Patrícia Jarjabková. Tá reláciu moderovala a spolu s Kukom (čo bola bábková postavička) cez víkendové rána zabávali malých mileniálov. V polovici 90. rokov však bola relácia zrušená a väčšina bábok, ktoré pri TV prijímačoch odchovali jednu celú generáciu detí, skončila v koši. Dôvod bol jednoduchý – s príchodom súkromných televízií vznikol aj boj o najmladšieho diváka a verejnoprávna televízia sa musela prispôsobiť trhu. Pôvodnú detskú tvorbu začali vytláčať formáty rôznych súťaží prebratých zo zahraničia. Niektoré bábky však posledné slovo nepovedali. Kuko, Drobček a Raťafák znovu zasahujú.
ZDROJ: © YT / Admiral films
Výborná expozícia
Film dvojice režisérov (Andrej Kolenčík a Juro Šlauka) začína spomínaním Patrície Jarjabkovej Garajovej, ktorá s pánom Miroslavom Ulmanom nahráva rozhovor do dokumentu. Je to skvelá expozícia – divák sa hneď dozvedá, kto boli Kuko, Raťafák či Drobček. Oboznámime sa s historickými súvislosťami a cez tento krátky príspevok sa dostanú hneď do obrazu i diváci, ktorí nemajú šajnu o tvorbe Redakcie vysielania pre deti a mládež. Je to taká fajn rekapitulácia, ako zvykne bývať pri úvodoch epizód v nekončiacich seriáloch. Pripomenú sa hlavné body a človek tým pádom môže pokojne prepásť 10 epizód bez toho, aby sa bál, že niečo premeškal. Kuko pozoruje rozprávanie Patrície, ktorá ho pred verejnosťou schováva u seba. Prebudí sa v ňom však túžba znovu zažiariť vo svetlách televíznych reflektorov, a tak opustí svoj „azyl“ a vyberie sa presvedčiť aj Raťafáka s Drobčekom, že sny si treba plniť.
FOTO: © Filmtopia
Kuko, Drobček a Raťafák v reáloch
Plusové body si určite za tento film môže udeliť aj kameraman Tomasz Wierzbicki (ASK), ktorý si po dvoch Borošových filmoch (Čierne na bielom koni, Kronika večných snílkov) ozvláštnil svoju filmografiu práve o takýto bábkovo/hraný film. Komponovanie bábok, z ktorých reálne režírovateľná je až jedna, to muselo byť určite výzvou. Kuka v čase jeho najväčšej slávy ovládali cez tzv. čierne divadlo – to je princíp, kedy na čiernom pozadí pracujú s bábkou herci oblečení v tmavom odeve a tým pádom „splynú“ s pozadím. Drobček je zase marioneta (ovládaná cez motúziky). Tieto veci sa v televíznom štúdiu stratia, lenže autori tohto filmu zobrali bábky do reálov a tam to pre mňa začalo byť zaujímavé – no a musím dať širák dole. Kompozície mi prišli niekedy divné, ale na druhej strane som chápal, že inak to proste asi nešlo. Tvorcovia sa však vynašli veľmi dobre. Divák má skutočne ilúziu, že tieto bábky nepotrebovali vedenie herca.
FOTO: © Filmtopia
Master of puppets
Veľmi pútavou vsuvkou bola za mňa aj celkom ostrá kritika pomerov v televízii. Tá sa však netýkala len obdobia normalizácie, ale aj súčasnosti. Tvorcovia využili veľmi peknú metaforu, práve s postavou Drobčeka na motúzkoch (kto podpíše spoluprácu a kto ťahá za nitky). V závere filmu však na pomyslených nitkách skončil aj generálny riaditeľ televízie. Až som zostal v šoku, keď som videl, že film koprodukovala aj STVR. Chalanom však za odvahu snímam z hlavy svoj klobúk druhýkrát.
FOTO: © Filmtopia
Referencie aj cameo
V zahraničnej produkcii je pomerne častým javom aj odkazovanie na iné filmy cez podobné (prípadne identické) scény. Režisérska dvojica stojí aj za scenárom k filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú a je fajn, že sa im podarilo práve niektoré filmové referencie dostať aj do tohto diela. Najviac asi zarezonovala scéna z The Shining – „Hello, Danny. Come play with us…“ – ale do filmu sa ich dostalo omnoho viac.
ZDROJ: © YT / Admiral films
Tým skôr ma potom mrzí, že odkazov aj na nejakú domácu televíznu tvorbu bolo pomenej. Objavil sa tam síce Bajaník v spravodajskom štúdiu alebo Malachovská v Dámskom klube, ale trošku som si naivne myslel, že sa autori budú snažiť držať viac tej nostalgickej vlny. Vo filme sa mihol aj Ivan Martinka, ktorý kedysi mal tiež reláciu s bábkami (Gombík) a prešlo to bez povšimnutia, no a práve Iveta Malachovská začínala na formátoch ako Ma-tel-ko či Štúdio kontakt. Filmu tým u mňa prichádza o ďalší bod, lebo je kvôli tomu dosť ťažké zaradiť, v ktorom období sa dej príbehu odohráva. Na jednej strane tu máme retro scénografiu (električky, budovu STVR, autá či retro fonty), na druhej zase vidíme štúdio Dámskeho klubu, ktorý funguje od roku 2011. Spravodajské štúdio dokonca vypustilo zvučku s aktuálnym logom Slovenskej televízie. Snažím sa to pochopiť a jediné, čo mi pri tejto kombinácii napadá – že to mohol byť zámer a autori chceli ukázať, že sme sa od tých 80.–90. rokov ďaleko nepohli. Úplne najšťastnejšie riešenie to za mňa ale nie je.
FOTO: © Filmtopia
Stratení v čase?
Uchopeniu časových reálií nepomáhajú ani samotné postavičky. Kuko, Drobček aj Raťafák majú stále ten infantilný prejav a akoby za ten čas ani neprešli nejakou evolúciou. Zdanie však klame. Po obsahovej stránke tieto bábky hovoria celkom drsné pravdy. Kuko sa na Raťafákovi dopúšťa napríklad bodyshamingu a z niektorých scén môže mať detský divák aj nepokojné spanie.
FOTO: © Filmtopia
Film je teda určite skôr pre tých, ktorí si tieto postavičky pamätajú, než pre súčasné decká. Prečo sa Kuko a jeho kumpáni v slovnom prejave nevyvinuli a znejú stále infantilne? To naznačila Patrícia Jarjabková Garajová počas rozhovoru pre televíziu Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Košiciach, kde mal film Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú slávnostnú premiéru.
FOTO: © IFF Art Film
Viktória Andraščíková
recenziu napísal: Adrián
