Keď sa s mojou priateľkou vyberieme do Prahy, kníhkupectvo Luxor je taká naša povinná jazda. Vždy doň zabočíme, keď ideme po Václavskom námestí, a na 90 % odtiaľ odídeme s nejakou knihou. Tých zvyšných 10 % vždy využijeme aspoň na „pokochanie sa“. Mám pocit, že v Českej republike nezabúdajú ani na to, že „šaty robia človeka“ a dizajn tých knižiek v policiach je niekedy fakt nádherný. Nedávno mi udrela do očí aj kniha, ktorá síce nemá dychberúci dizajn obálky, ale usmieval sa z nej na mňa Jan Hřebejk. Volá sa U mě pořád dobrý (O filmech a taky trochu o životě), čo je malým literárnym odkazom na jeho známy film. Rozhovory s týmto režisérom viedla Veronika Bednářová (česká kultúrna novinárka a zahraničná reportérka).
FOTO: © IG / Divadelky
@tomasmartinek.cz
Profil režiséra
Myslím si, že Jana Hřebejka nie je nutné nejako zvlášť predstavovať. Podľa rebríčkov na ČSFD ide o 31. najobľúbenejšieho režiséra (k dnešnému dňu). Jeho film Pelíšky sa stal kultovou záležitosťou a objavuje sa na televíznych obrazovkách každé Vianoce či pri výročiach Nežnej revolúcie alebo vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Netreba však zabúdať ani na jeho ďalšie diela z bohatej filmografie – Šakalí léta, Musíme si pomáhat, Pupendo, Horem pádem, Kráska v neznázích, Kawasakiho růže, U mě dobrý a pre slovenských divákov je dobre známy aj vďaka filmu Učiteľka. Ten získal aj dve ceny Slnko v sieti (Cena divákov a Najlepší hraný film). Režisér Hřebejk sa však môže popýšiť aj tromi Českými levmi za réžiu (Šakalí léta, Musíme si pomáhat a Horem pádem) a za film Musíme si pomáhat i nomináciou na Oscara.
ZDROJ: © YT / Falcon
V knihe mi krátky profil režiséra s filmografiou trochu chýbal, nakoľko sa v nej rozoberali hlavne tie zásadné diela autora a celá filmografia sa samozrejme do knihy nedostala. Na druhej strane chápem, že aj táto publikácia je súčasťou edície (Rozhovory), ktorá sa nezaoberá len režisérmi, ale ide skôr o interview s osobnosťami z rôznych oblastí (v edícii je ďalej napríklad kňaz Václav Vacek, tanečník a choreograf Jiří Bubeníček, ekonóm Tomáš Sedláček alebo detský neurológ Vladimír Komárek). Chápem, že zaradenie filmografie by mohlo byť pre ostatné osobnosti „cudzie“, ale možno by to vyriešil medailón z ich oboru – ekonómovia predsa môžu vydávať knihy, tanečníci vystupovať v inscenáciách a kňazi môžu pôsobiť na rôznych farnostiach či misiách. Nejaký ekvivalent k filmografii by sa teda určite mohol nájsť aj k ostatným osobnostiam.
Od detstva až po súčasnosť
Kniha je rozdelená do kapitol, ktoré dostávali názov podľa nosnej myšlienky rozhovoru. Nie vždy je to však najlepší recept na to, ako pomenovať kapitolu. Môže sa potom stať, že z kapitoly s názvom Jako katolík jsem na baterky nebude nikto vedieť, že ide o stať, kde sa s Janem Hřebejkem rozprávajú o jeho detstve. Obsahy a registre sú podľa mňa na to, aby sa v knihe čitateľ lepšie orientoval a tieto artové pomenovania kapitol síce možno bombasticky znejú, ale úplne praktické to nie je.
K filmom a filmovačke sa čitateľ dostáva až zhruba v 3.–4. kapitole, keď sa Veronika Bednářová začína pýtať už na štúdium na FAMU a jeho prvé filmy. 2–3 kapitoly sú za mňa adekvátna dĺžka na to, aby sa čitateľ o autorovi dozvedel, z akého prostredia vlastne vzišiel. Celkovo mám pocit, že dramaturgia jednotlivých kapitol je uchopená veľmi dobre. V rámci možností mi prišlo, že išli na to aj chronologicky, sem-tam ale počas rozhovoru niekam na časovej osi uleteli. To sa ale pri filmároch stáva často, že si počas rozhovoru spomenú na niečo, čo zažili pri úplne inom filme.
Na druhej strane mám pocit, že by som ako čitateľ zniesol, keby v niektorej téme Veronika Bednářová vytrvala trochu dlhšie. V knihe sa objavili pasáže, ktoré by zniesli ešte o 2–3 otázky naviac, aby téma nezostala akoby nedopovedaná. Možno aj bola, ale netuším, do akej miery vstupoval do knihy dramaturg (alebo nejaké škrtanie, aby bola knižka svižnejšia. Česi na to majú super výraz – čtivá!) Každopádne sa kniha fakt číta dobre, akoby ste boli s Honzou dlhoroční kamaráti a bavili sa o filme a o živote niekde na letnej terase na pivku. A keď som pri tom pive, autorka sa nebála otvoriť aj tému alkohol(izm)u v audiovizuálnom prostredí.
Komu je kniha určená?
V knihe sa takisto čitateľ dozvie i o seriálovej a televíznej tvorbe Jana Hřebejka či o jeho dlhoročných spolupracovníkoch (scenárista Petr Jarchovský či kameraman Jan Malíř). Samostatná kapitola sa venuje aj trojnásobnému obsadeniu Ani Geislerovej v jeho filmoch. Jan Hřebejk v tejto knihe často spomína rôzne osobnosti z kultúry, filmu, no i hudby. Čitateľ by mal mať teda aspoň aký-taký kultúrny prehľad, aby chápal rôzne súvislosti. Kniha nie je nazeraním „do kuchyne autora“, aj keď pár myšlienok o réžií v knihe odznelo. Čitateľ by však v tejto knihe darmo hľadal nejaké autorove know-how. Fakt ide skôr o taký menej formálny rozhovor o tom, ako sa Jan Hřebejk dostal k filmu, čo ho formovalo, aké má spomienky na nakrúcanie, no i aké sú jeho vízie do budúcnosti. Nie je to však bulvárny rozhovor a spomínanie v knihe nie je takého prvoplánového typu (tak pán režisér – povedzte nám nejaké vtipné zážitky z natáčania).
Malý tip na záver
Kniha je z edície Rozhovory, ktorú zastrešuje vydavateľstvo Vyšehrad. V úvode recenzie som spomínal knihy s krásnym obalom a nedávno mi do rúk spadlo aj pár kníh z edície Tvář od rovnakého vydavateľa. Je to malý formát knižiek, ktoré sú vhodné na dlhé cesty. Čítal som zatiaľ 3 a väčšinou išlo o debutujúcich autorov (netvrdím ale, že to je pravidlo). Sú to diela nielen spisovateľov, ale práve aj grafických dizajnérov. Na vnútornej strane dosiek kníh sú vždy malé profily autorov a príde mi to strašne milé, že sa v tých knihách neopomína ani tá výtvarná stránka diela. Vydavateľ k edícii napísal: „…S edicí Tvář se totiž Vyšehrad navrací k systematickému vydávání kvalitní soudobé české prózy. V Tváři se představí autoři různého věku z mnoha koutů České republiky. Všechny je však spojuje silný příběh a nevšední vyjádření.” Práve nevšedné príbehy sa stávajú často námetmi na filmy. Ak si teda autor/ka, určite daj edícii Tvář šancu. No a prečo tieto knihy spomínam? Aj režisér Hřebejk nakrúcal príbehy, ktoré vychádzali knižne, no išlo o súbežne tvoriacich autorov (Šabach, Jarchovský, Viewegh). Je preto dobré mať prehľad o tom, čo aktuálne vychádza, a nájsť si autora, ktorý hovorí tvojím jazykom. Edícia Tvář je podľa mňa skvelý začiatok.
Pre viac tipov na literatúru o filme nezabudni sledovať aj sekciu Knihy na našom webe!
ZDROJ: © YT / Show Jana Krause
14.1.2011
Rozprávanie o spolupráci s Šabachom v relácii Show Jana Krause.
recenziu napísal: Adrián
