Potopa vo Filmhube
Film Potopa prišiel už aj do jedného novučičkého butikového kina, ktoré v bratislavských uliciach pribudlo len nedávno. Ide o podobný koncept, ktorý už funguje v Prahe pod rovnakým názvom. Edison Filmhub má dve sály s kapacitou 50 a 20 miest a kaviarničku (25 miest). Kino funguje už od konca januára a nájdeš ho neďaleko Michalskej brány v centre, na Baštovej 6. Čo sa týka programu kina, s otvorením privítali majitelia prvých návštevníkov rovno aj s prehliadkou severskej kinematografie – festivalom SCANDI. Keďže ide o projekt spoločnosti Film Europe, je celkom logické, že kino bude hostiť aj ďalšie vlajkové festivaly – Crème de la Crème a Be2Can.
FOTO: © Monika Povodová / Edison Filmhub
Okrem toho sa do programovej štruktúry dostala aj domáca kinematografia! Každý druhý utorok totiž v kine prebieha akcia s názvom Na domácej vlne. Ide o premietania vybraných snímok, ktoré boli nominované na cenu Slnko v sieti za rok 2025. Niektoré z nich sú doplnené o diskusiu s tvorcami. Rozhovory vedie Lenka Bednárová. Ja som na takomto premietaní s diskusiou bol. A aká bola Potopa? Dozvieš sa v recenzii.
Potopa pre pitnú vodu
ZDROJ: YT / Continental Film
Na jednom z najvýchodnejších kútov Slovenska, v peknom prostredí Národného parku Poloniny sa rozprestiera vodná nádrž Starina. Je zásobárňou pitnej vody pre celý región. Nebolo to tak ale vždy. Pri jej výstavbe došlo k vysťahovaniu 7 rusínskych dedín. Jednou z nich bolo aj Ruské, v ktorom sa dej filmu odohráva. Film však nesleduje len príbeh vysídľovania obyvateľstva zatopených dedín, ale má tiež osobnú rovinu vo vzťahu dcéry Mary (Sára Chripáková) a otca Alexandra (Jozef Pantlikáš).
FOTO: © Potopa / Oliver Záhlava (ASK)
Šaňo vo filme predstavuje staršiu generáciu, zvyknutú na dedinský život, ktorá by si len veľmi ťažko hľadala svoje miesto v betónovej džungli. Mnohí vysídlení totiž skončili v sninských panelákoch. Dcéra Mara má zase sen stať sa pilotkou a svoju budúcnosť v Ruskom nevidí. Konflikt filmu je teda zrejmý – kto z neho nakoniec vyjde ako víťaz?
Debutanti majú nominácie v národných filmových cenách
Tento rok vstúpili do kín dva filmy, ktoré ukazujú slovenskú dedinu v úplne inej optike, než bol divák doteraz zvyknutý. Kým v minulosti prevládali snímky, ktoré rozoberali alkoholizmus, kritizovali patriarchát či ukazovali zložité sociálne podmienky, tentokrát sa pozornosť autorov obracia na síce rovnako náročné témy, ale prinášajú do vyobrazenia dediny nový vietor. Niet divu – ide totiž o debutujúcich autorov. Je celkom prirodzené, že hľadali novú tematiku. Debut Kataríny Gramatovej (Hore je nebo, v doline som ja) oslovil viac v Českej republike, no a film Martina Gondu (Potopa) sa teší skvelej odozve na Slovensku. Snímka získala až 9 nominácií na cenu Slnko v sieti a čo do ich počtu si po Nepelovi drží druhú pozíciu (spolu s filmom Otec). O priazeň poroty zabojuje réžia, scenár, zvuk, scénografia, kostýmy, špeciálne efekty, herečka v hlavnej úlohe, herec vo vedľajšej úlohe a posledná nominácia je v kategórii Najlepší film.
Od námetu k scenáru
Režisér Martin Gonda sa s látkou stretol už ako chlapec, keď trávil letné prázdniny na východnom Slovensku. V magisterskom ročníku uvažoval, na čom bude pracovať po škole, a téma priehrady Starina ho nadchla. Pôvodne ju chcel spracovať ako dokumentárny film, ale z toho nakoniec zišlo. Na scenári pracovali spoločne s Martinom Šusterom a Dominikou Udvorkovou. Martin Šuster predostrel, ako vyzeral ich proces tvorby scenára.
FOTO ZDROJ: midpoint-institute.eu
Hovorí sa, že papier veľa znesie. To však platí skôr pre knihy. Filmový scenár sa musí nahustiť do zhruba hodiny a pol, a tak sa na plátno nie vždy dostane všetko. Aj v prípade filmu Potopa dali tvorcovia prednosť linke generačného rozdielu medzi otcom a dcérou, pretože ten bol pre dramatičnosť deja kľúčový. Rusnáci, ktorí vysťahovanie zažili, mali po premiére nejaké výhrady, ale obsiahnuť tak širokú tému kolektívnej traumy na takom krátkom časovom úseku je niekedy naozaj náročné. Obzvlášť vtedy, keď samotné vysídlenie obce nie je hlavným hýbateľom deja a ľudia si udalosti môžu pamätať aj inak. Scenáristi mali preto veľmi zložitú úlohu.
FOTO: © Continental film
Na druhej strane sa mi žiadal určitý dramaturgický zásah. Sen hlavnej predstaviteľky v polke filmu akoby prestal existovať (vidíme ho len v drobnom detaile), a keďže sa v závere filmu k nemu ešte vraciame, bolo by fajn ho trochu okatejšie „pripomenúť“. Plusové body však môžem udeliť za humor. Ten napriek ťažkej téme fungoval dobre na prvé aj ďalšie pozretie. (Potopu som videl už v januári.)
Herci vs neherci
Režisér si pri výbere obsadenia zvolil celkom zaujímavý postup. Vo filme totiž kombinoval hercov s nehercami. Ako sa to dá ale ukočírovať?
ZDROJ FOTO: © Continental film
Pri takomto druhu filmov je dôležitý individuálny prístup. Myslím, že to bol Jakubisko, ktorý v nejakom rozhovore spomínal, že on s hercami cvičil dopredu (pretože herec sa každým opakovaním zlepšoval) a nehercov zavolal až na ostrú (pretože zvyčajne prvé dve ostré boli najlepšie – s opakovaním scény sa z nehercov vytrácala autenticita).
Dotkne sa Sára Slnka v sieti?
Sára Chripáková na obraze pôsobila veľmi prirodzene. Všimol som si aj to, že režisér so strihačom (Paweł Laskowski) nechali v jednej scéne drobné slovné zaškobrtnutie, čo ja osobne ale neberiem za chybu – práve naopak… Študovaný herecký prejav je niekedy až tak sterilne čistý, že sa už ani nepodobá životu. Myslím, že to skôr dodalo filmu na uveriteľnosti a herecké kolegyne (Zuzka Mauréry a Dominika Morávková), ktoré sú takisto nominované v rovnakej kategórii, môžu ešte počas galavečera sedieť na ihlách. Na ich obhajobu musím ale poznamenať, že Sára má trochu výhodnejšiu pozíciu. Potopa sleduje hlavne postavu Mary, kým jej herecké kolegyne skôr sekundujú hlavným postavám filmov Nepela a Otec. Čo sa však Potopy týka, musím uznať, že režisérovi sa vedenie hercov aj nehercov vydarilo veľmi solídne. Nevidím tam nejaký slabší článok, ktorý by kazil zážitok z filmu.
FOTO: © Potopa / Oliver Záhlava (ASK)
Realistická scénografia
Z nominácie na Slnko v sieti sa teší aj Juraj Kuchárek (za scénografiu). Pre neho film síce debutovým nebol, ale na diskusii poznamenal, že pri Potope sa stretol s postupmi, ktoré boli „po prvýkrát“ a už ich možno na pľaci nikdy nezažije.
ZDROJ FOTO: © Continental film
Nakrúcanie prebiehalo v troch dedinách, ktoré vytvorili filmový priestor, a scénografia pracovala aj na princípoch greenfilmingu – teda čo najekologickejšie pristupovať k filmovačke.
FOTO: © Marek Maky Molnár /
Potopa / Oliver Záhlava (ASK)
Kamera a zvuk
Kamery sa chopil Oliver Záhlava (ASK), pre ktorého je tento film takisto debutovým. Celkovo režisér, scenáristi aj kameraman pracovali spolu tiež na svojom absolventskom filme Pura Vida, takže sa zdá, že sa im spolupráca v tomto zoskupení zapáčila. Po kameramanskej stránke oceňujem kokpitové zábery, ale aj farebnú paletu.
FOTO: © Marek Maky Molnár
Zvuková stopa je zložená hlavne z dialógov a ruchov, absentuje nejaký hudobný motív. Hudba je len „kontaktná“, napríklad keď hrá kapela nejaký rock and roll na dedinskej zábave. Potopa však má OST, ktorý vznikol veľmi spontánne.
ZDROJ FOTO: © Continental film
FOTO: © Potopa / Oliver Záhlava
Pieseň Osyrila Zemľa zaznie počas titulkovej sekvencie na záver filmu.
ZDROJ: YT / SILVERART
Pripomínam, že podobné diskusie môžeš zažiť na vlastnej koži. Najbližšie sa vo Filmhube diskutuje s tvorcami snímky Otec (17. 3. 2026) a tiež Raději zešílet v divočině (31. 3. 2026). Nenechaj si to ujsť!
recenziu napísal: Adrián
One thought on “Potopa v Edison Filmhube! Tvorcovia prišli diskutovať o filme s 9 nomináciami na Slnko v sieti.”