Naša prvá Letní filmová škola
Keď sa povie škola, asi si každý predstaví lavice, spolužiakov, tabuľu či nejakého „Igora Hnízda“, ktorý dokázal vyučovanie pekne okoreniť. Letní filmová škola v Uherském Hradišti však žiadne písomky ani nepríjemného profesora nesľubuje. Je to inštitúcia, do ktorej sa budeš určite s radosťou znovu vracať. Naučíš sa tam poznávať svet cez pohyblivé obrázky a odbornejšie lekcie nie sú vôbec povinné (ale skončíš na nich aj dobrovoľne). Tento rok som sa rozhodol zažiť si takúto školu na vlastnej koži. Ľutujem snáď len to, že som stihol iba dva posledné festivalové dni, a to je na takýto pobyt fest málo!
ZDROJ: YT / Letní filmová škola
Uherské Hradiště
51. Letná filmová škola
Korene Filmovky siahajú až do 60. rokov, kedy sa tu začali konať semináre filmových klubov. Program sa vyvíjal, menil a naberal na popularite a od roku 1975 si Letná filmová škola píše svoju osobitnú históriu. Keď spomínam tie dejiny, LFŠ je práve festival, ktorý vytvára priestor na dialóg medzi historickou kinematografiou a novými trendami, medzi autormi a divákmi a každý film dostáva špeciálnu starostlivosť – buď lektorský úvod, či besedu s tvorcami, alebo filmovými odborníkmi.
FOTO: © Petr Mlch (1) /
ČTK Tadeáš Kamínek (2)
Minulý rok teda festival oslávil svoje polstoročie a pri tejto príležitosti vznikla aj publikácia – Filmovka – 50 Letních filmových škol. Autorom je Jan Bergl a na tohtoročnom festivale sa konal krst knihy. Ten som ale bohužiaľ pre pracovné povinnosti nestihol.
FOTO: © Marek Malůšek
Streda
V stredu 30. 7. sme s prvými rannými lúčmi vyštartovali spolu s Hankou z Bratislavy, aby sme v pohode stihli premietanie filmu Duchoň o 10:30. Jedná sa snáď o najočakávanejší film roka, a tak sme nechceli prepásť možnosť vidieť ho skôr, než sa dostane do kín. Do Uherského Hradišťa sme dorazili, keď sa mesto ešte len prebúdzalo. Prvý dojem však zanechalo výborný – má svoje slovácké genius loci. Cesta z vlakovej stanice pred kino Hvězda trvala zhruba 10 minút na pešo.
ZDROJ: lfs.cz
Na akreditačnom stredisku boli veľmi milí ľudia, ochotní s nami prehodiť pár viet o tom, ako festival funguje, keďže sme na Filmovke prvýkrát. Jedna z info bola, že na projekcie treba prísť s dostatočným predstihom. Pri filme Duchoň som pochopil prečo. Foyer Klubu kultury praskal vo švíkoch už o desiatej a rad čakajúcich siahal až na ulicu. Milo nás prekvapilo, koľko filmových nadšencov do Uherského Hradišta prišlo a ako celé mesto festivalom žije. Plagáty s programom viseli na každom kroku. Oceňujeme tiež rozmiestnenie premietacích sál. Okrem Slováckého divadla sú všetky v okolí centra, takže do 15 minút sa dá byť prakticky všade.
FOTO: © Richard Skoumal (2,4,5) /
Petr Mlch (1) /
Jan Beránek (3)
Duchoň
Na film sa nám nakoniec podarilo dostať, ale mal som trochu strach, že sa do sály ani nezmestíme. Musím tiež pochváliť publikum – žiadne tlačenice ani predbiehačky.
FOTO: © Continental film
O tejto snímke prišli diskutovať aj tvorcovia – režisér Peter Bebjak, producent Rasťo Šesták a predstaviteľ Karola Duchoňa – Vladislav Plevčík. Pár postrehov z diskusie som zazdieľal v recenzii na tento film. Dodal by som už len, že snímka si vyslúžila aj taký menší „ostýchavejší“ standing ovation.
FOTO: © ČTK / Matyáš Čech
Amerika Tima Burtona
Program festivalu bol bohatý a za dva dni sme toho chceli stihnúť čo najviac. No a jedným z posledných prednášajúcich v odbornom programe bol Ian Nathan, ktorý prišiel na Filmovku prednášať o Amerike očami Tima Burtona. Je autorom mnohých retrospektívnych kníh o živote a tvorbe známych režisérov. Vytvoril sériu The Iconic Filmmaker and His Work, kde spracoval režisérov ako Tarantino, del Toro, bratia Coenovci a v neposlednom rade aj Burton. Návštevníci, ktorí nie sú v angličtine až tak zbehlí, mali k dispozícii živý preklad do slúchadiel. Prekladatelia sedeli v odhlučnených kabínach, no aj napriek tomu ich bolo celkom dosť počuť, čo hodnotím ako jediné mínus, ktoré kazilo dojem z prednášky. Poslucháči sa mohli dozvedieť o Burtonovej fascinácii americkou gotikou, ale aj o jeho štúdii americkej psychiky.
FOTO: © Petr Mlch
Ian Nathan: „Tim Burton oslavuje americké podivínstvo, ktoré sa v ľuďoch veľmi často skrýva.“
Zameral sa tiež trochu na marketing. Burton dokázal spojiť 2 úplne protichodné sviatky (Halloween a Vianoce), a vďaka tomu sa The Nightmare Before Christmas každoročne stáva kasovým trhákom, pretože ho distribútori môžu púšťať od konca októbra až po december. V jeho filmoch sa striedajú silné kontrasty, z ktorých vytvára podivnú zmes, a tá funguje prekvapivo veľmi dobre. Aj keď Burtonov vizuál je desivý až hororový, snaží sa, aby jeho filmy boli prístupné širšiemu publiku. Filmovka zase chce, aby podobné lekcie boli tiež prístupné viac ľudom, tak si môžeš niektoré z prednášok pozrieť v študovni.
FOTO: © Petr Mlch
Ian Nathan: „Áno, poďme spraviť horor, ale spravme ho pre celú rodinu.“
FOTO: © Jan Beránek
Letní filmová škola - jedlo a relax
Keď sme pri tej rodine… Z celého festivalu som mal pocit, že myslí aj na tých najmenších divákov. Letní filmová škola je preto ideálnou voľbou pre rodiny s deťmi. Decká mali v programe pripravené, rôzne tvorivé dielne, VR workshop, ale i stan so spoločenskými hrami.
FOTO: © ČTK / Richard Skoumal
Po prednáške nám celkom vyhladlo a šli sme teda pozrieť na „festivalové menu“ a Smetanovy sady. Pred kinom Hvězda parkovali prevádzky s jedálenskými vozňami a kuchyňami snáď z celého sveta. Talianska pizza, francúzske palacinky, Čína, India, Amerika… proste od všetkého niečo. Ja som skúsil palacinky na slano (šunka, syr a špenát) a Hanka okoštovala vegánske placky z kapusty. Mal som ešte zálusk na sendvič s trhaným mäsom, ktorý teda vyzeral luxusne, ale môj žlčník by to už asi nezvládol. Povedal som si, že mu dám šancu na ďalší deň, lenže v štvrtok sa už vo foodcourte nevarilo – jak sa poví – Kto zaváha, nežere! ☺
FOTO: © Petr Mlch (1) /
Richard Skoumal (2,3,4)
Smetanovy sady sú krásnym miestom na relax. Vysoké stromy robia príjemný tieň, je tu letné kino a kopec sprievodného programu. Nájdeš tu rozložené stany s aktivitami ako spomínané spoločenské hry, živý prenos rozhovorov z Českého rozhlasu či stan s literatúrou. Občerstviť sa môžeš aj pri baroch.
FOTO: © Matyáš Čech (1) /
Marek Malůšek (2) /
Richard Skoumal (3) /
Tadeáš Kamínek (4) /
ČTK / Tadeáš Kamínek (5)
Cimbálovka
Keďže sám pochádzam z folklórnej oblasti, potešilo ma, že na Filmovke myslia na miestny folklór. Síce sa na Morave už mieša západný (nemecký) vplyv a bežnou súčasťou sú tiež plechové dychové nástroje, no na Slovácku je v muzike citeľný vplyv z juhovýchodu – a teda sláčikové nástroje a cimbal. Letná filmová škola odprezentovala aj región, ktorý folklórom ešte stále žije. Každý večer hrala „k tanci a poslechu“ vždy iná cimbálová muzika.
FOTO: © Richard Skoumal /
Petr Mlch (2,3) /
Marek Malůšek (4)
Návštevníci si tak mohli pri slze vína z lokálnych viníc zakrepčiť na krásne slovácke melódie. Jeden večer sa pri muzike pristavil Jiří Suchý. Z odpočutého rozhovoru sme sa dozvedeli, že mu to v 93 rokoch ešte stále vynikajúco spieva! Po meste som videl plagáty Galerie Joži Uprky, ktorý krásu slováckeho regiónu zachytil na obrazoch. Keď sme pri výstavách – tie si takisto našli miesto vo festivalovom programe. My sme absolvovali napríklad Jak si užít film, o ktorú sa postaral Jan Šrámek. Navštívili sme ju vo foyer kina Hvězda.
FOTO: © Petr Mlch
Švábi
Večer sme zakončili premietaním filmu, ktorý u mňa ďaleko predčil dlhoočakávaného Duchoňa. Ide o debutový snímok Švábi. Režíroval ho Luboš Kučera. Stredajšie premietanie bolo bohužial bez účasti tvorcov, no napriek tomu sme sa pred filmom dozvedeli veľa zaujímavých informácií. Mnohí tvorcovia sa stretávajú s tým, že po škole to s filmovačkou nejde úplne tak po masle. Chýbajú financie, grantové systémy projekt nepodporia, nastúpi frustrácia, nechuť, vzdor, záblesk kopnutia múzy, druhý projekt bez podpory a kolečko sa opakuje. Luboš Kučera bol na triednom zraze FAMU po 5 rokoch, kde 90 % absolventov po škole nič nenatočilo, a tak si povedali – FAKIT! Režisér napísal za 7 dní scenár a s rozpočtom 40 000 Kč (čo je niekde medzi 1 600 – 1 700 eur) sa dali do toho! Za 60 hodín (!!!) čistého natáčacieho času bol film hotový. Snímka Švábi zatiaľ nemá distribútora, ale bola by večná škoda, keby tento film zapadol prachom.
FOTO: © Radek Petrášek
Nie je to kino pre každého. Reakcie sa rôznili. Keď však máte radi britský typ humoru s českým hereckým a nehereckým umom, určite filmu dajte šancu. Švábi sú takou absurdnou drámou, ktorá má výbornú zápletku a postupne sa vrství. Je to kritický obraz doby, kde sa všetky problémy až príliš riešia, ale v skutočnosti sú to len bláboly, aby nebolo ticho, a nevyrieši sa vlastne nič. K filmu treba pristupovať s určitým nadhľadom, pretože keď ho začnete brať príliš vážne, ujde vám to podstatné – odľahčená zábava. Švábi mali veľmi špecifické charaktery a zaujímavú prácu so zvukom. Projektu držím palec, nech sa toho distribútora podarí nájsť!
FOTO: © Švábi
Štvrtok
Piknik na Hanging Rock
Štvrtkový program bol už len posledným zbohom pred tým, než sa návštevníci opäť rozutekajú domov. My sme ho zavŕšili mysterióznou drámou Piknik na Hanging Rock a českou novinkou – tretím filmom z trilógie o writeroch – Džob.
FOTO: © Greater Union Organisation
Prvý film uviedla programová riaditeľka LFŠ Iva Hejlíčková v kine Hvězda. Piknik na Hanging Rock je podľa slov pani Hejlíčkovej jedným z nejlepších australských snímok, zároveň bol jej highlightom tohtoročného festivalu. Film vznikol v roku 1975 kedy sa austrálska kinematografia začína oprosťovať od hollywoodského vplyvu a začala si vytvárať vlastný rukopis. Dej príbehu má voľnejší temporytmus, zato drží diváka v napätí. Film sme mali možnosť vidieť v 4K skene a vychádza z knihy od autorky Joan Lindsay.
FOTO: © Greater Union Organisation
Džob
Úplným záverom festivalu boli pre nás chlapci z RHS crew. Po filmoch Gympl a Vejška prichádza na plátna kín Džob. Kde nájsť tie správne slová? Asi som si mohol tento film odpustiť. Úplná čerešnička na torte to nebola, skôr prekysnutý kvas, ktorý nie je dobrý už ani na čerešňovicu. Z nostalgie k filmu Gympl som tomu ale dal šancu. Kým Gympl ešte fungoval ako celkom dobrý film pre teenagerov, ktorý nenadchne a neurazí, z Džobu už cítiť len nejaký závan nostalgie. Ten sa snažil vyťažiť z charakterov maximum, ale bolo to už len také tlačenie na pílu. Vo štvrtok pri uvádzaní tohto filmu neboli už autori prítomní (na prvé uvedenie však dorazili). Údajne tam padla otázka, či plánuje režisér Tomáš Vorel ešte štvrté pokračovanie – Důchod, ale našťastie povedal, že nie. Na druhej strane, priestor v závere filmu Džob si na to nechal. Film má taký otvorený koniec.
FOTO: © ČTK / Dalibor Glück
Po technickej stránke veci môžem povedať, že autori nepracovali s kontaktným zvukom, ale valná väčšina dialógov bola tvorená postsynchrónmi. Tie mali v sebe jednak často inú emóciu v hlase, ako herci obraze v mimike a vytváralo to taký divný disbalans. Niekedy dokonca išli postsynchróny aj mimo. V dejovej linke tiež nešlo o nejaký priekopnícky výstrel, ale hranie na istotu. Džob je len ďalší nevydarený sequel, ktorých je u nás priveľa.
FOTO: © Bio Illusion
51. Letní filmová škola - zhrnutie
ZDROJ: IG /letnifilmovaskola
Napriek bodke na záver, ktorá moc vydarenou nebola, hodnotím festival na výbornú a nebál by som sa pridať aj hviezdičku. Príjemné prostredie, všetko centralizované, za jedlom tiež nebolo treba ísť ďaleko. Staff nápomocný, usmievavý a milý. Kto má rád folklór a film tak ako ja, ten sa tu bude cítiť ako doma. Kultúrne vyžiť sa však môžeš na rôznych výstavách či koncertoch. Ďakujem Filmovka! Chcel som si na pamiatku odniesť aj nejaké pekné tríčo, ale opäť platí – Kto zaváha, nežere… Merch stánok bol už značne vybratý. ☺ Treba chodiť skôr… a na celý festival, haha! Verím, že sme v Uherském Hradišti neboli poslednýkrát. Nabudúce snáď aj s tričkom.
FOTO: © Petr Mlch (1) /
Tadeáš Kamínek (2)
