Velký finále PSO v Zlíne aj v Košiciach
Leto je v plnom prúde a s ním býva častokrát spájaná aj festivalová sezóna. Keď som si vyberal, na ktorý filmový fesťák by to tento rok mohlo vyjsť, očkom som pokukával po programoch. Zlín zahájil festival veľkým koncertom Tomáša Klusa s hudobným sprievodom Police Symphony Orchestra. Medzinárodný filmový festival Art Film zase vo svojom programe predstavil aj dokument o tomto hudobnom telese. Tak sa pomaly vo mne začala prebúdzať zvedavosť, kto sú títo ľudia vlastne zač. Dovtedy som totiž o ich existencii ani len netušil, no a minulý rok získal film Velký finále PSO Zvláštní uznání prezidenta festivalu za autentické ztvárnění inspirativního příběhu mladých lidí.
ZDROJ: YT / Totalfilm.cz
Odkiaľ vzišiel PSO?
Police nad Metují je malé mestečko so zhruba 4 000 obyvateľmi. Nachádza sa v Královohradeckým kraji, už skoro pri hraniciach s Poľskom. Obklopuje ho krásna CHKO Broumovsko a na prvý pohľad je to také bežné české mestečko s pekným útulným námestím, rybníkmi „za humnami“ a pivovarom. Práve tu sa však začiatkom roku 2010 u súrodencov Soukupových zrodil nápad založiť amatérsky orchester, ktorý vo februári oslávil 15 rokov svojho fungovania.
FOTO: © Alter Vision
Filmové kontrasty
Časozberný dokument Velký finále PSO vstupuje do života protagonistom zhruba v čase „pubertálneho rozkvetu“ ansámblu. Orchester je rozbehnutý, živý a z filmu vyviera radosť a mladícky entuziazmus. Zobrazuje protagonistov v peknej sérii sekvencií a v situáciách, pôsobiacich veľmi ľudsky, spontánne a s humorom, ktorý je myslím českému národu vlastný. Trochu teda zamrzí, že po kamerovej stránke (David Cysař) autori neprispôsobili aj obrazové stvárnenie tej živelnosti. Zábery sú uhladené až naškrobené a trochu tam chýba „dokumentaristický smrad“, na druhej strane – mohol to byť práve zámer.
Orchester máme častokrát spájaný s ľuďmi v kvádroch a spoločenských šatách, presnosťou v rytmike ale aj intonácii. No a Police Symphony Orchestra chce túto škatuľku rozbiť. Nechápte ma teraz zle – určite nechcú hrať falošne, mimo rytmu a v roztrhaných teplákoch. Záleží im na výsledku rovnako. Veď aj v samotnom dokumente to odznelo (budem parafrázovať), že rozdiel medzi amatérskym orchestrom a profesionálnym je ten, že v tom amatérskom to robia pre číru radosť z hudby, ktorá sa už v tých profesionálnych telesách trochu vytráca. To nadšenie bolo veľmi citeľné v zhruba prvej polovici filmu.
FOTO: © Alter Vision
Velký trable PSO
Druhá polovica filmu Velký finále PSO je skôr o tej odvrátenej strane voľnočasového/amatérskeho/nadšeneckého projektu. Jednoducho nasleduje séria záberov, kde štáb ukazuje orchester aj v tých ťažkých chvíľach, kedy napríklad riešia financovanie koncertov (aby sa vôbec mohli uskutočniť). Nepríjemným je aj odchod členov orchestra, ktorí zrazu popri vysokoškolskom štúdiu alebo pracovných povinnostiach už nemajú na PSO čas. Sledujeme tiež rôzne iné pády, za ktoré vlastne ani nemôžu (napríklad počas pandémie COVID-19), ale fungovanie tohto hudobného telesa to značne ovplyvní. Určite to má svoju výpovednú hodnotu, avšak nie je to nič neobvyklé.
Voľnočasové aktivity sú vždy spájané s tým, že potrebujú na svoj chod finančné injekcie, a aj keď človek robí niečo bez nároku na honorár alebo ako charitatívne akcie, tak tie vzniknuté náklady sa z niečoho pokryť musia. Je to vždy taký začarovaný kruh – robiť niečo s amatérskym telesom znamená robiť to niekedy zadarmo. Robiť to zadarmo znamená ukrojiť si zo svojho času a zároveň zháňať financie od sponzorov. A keď už človek pracuje, chce stíhať svoje koníčky, mať voľný čas a ešte musí presvedčovať sponzorov, tak zistí, že by sa potreboval naklonovať, aby to všetko stíhal. Vzniká z toho otázka, kde sa ten čas a energiu potom rozhodne človek uložiť. Petra Soukupová svoje rozhodnutie vo filme urobila a myslím, že to bol emočne jeden z najsilnejších momentov. Je to pre film však dostačujúca dráma?
FOTO: © Alter Vision
Kde je dráma?
Dobrý film potrebuje aj silný konflikt. Velký finále PSO však úplne nevyužil potenciál, ktorý mal v osobe Paula McCartneyho. Partička z Police chce totiž vo filme s bývalým beatlesákom uskutočniť grandiózny koncert na Smatanovej Litomyšli (a podľa toho dostal aj film názov – Velký finále). A kým oznámenie tohto nápadu organizátorom festivalu bolo po filmárskej stránke zvládnuté úplne geniálne, tak záver myšlienky (alebo ako to celé vlastne s Paulom McCartneym dopadlo) bol trochu odfláknutý. Dokonca aj v traileri linka s týmto muzikantom fungovala lepšie ako vo filme.
Na druhej strane chápem, že hviezda takéhoto formátu podobných ponúk dostáva veľa a stavať potom drámu na niekom, koho je aj problém dostať na obraz, tiež nebude pravé orechové. Film potom napätie stupňoval na Petre Soukupovej a jej rozhodnutí, či uprednostní orchester alebo prácu v speváckom zbore. Napriek tomu sa režisérovi podarilo z tejto dramatickej situácie vyťažiť maximum a vykorčuľoval z toho so cťou. Okrem toho je ale Velký Finále PSO dokumentárnym debutom režiséra a svoju úlohu zvládol Dominik Kalivoda výborne.
FOTO: © Alter Vision
Čo si môžeš z filmu Velký finále PSO odniesť?
Dokument však ukazuje aj príbehy ďalších členov orchestra. Vytvára tak o tomto telese taký celistvejší obraz. Vidieť môžeš napríklad Kateřinu Janečkovú, ktorá svojou hrou na saxofón dobila aj TikTok, Davida Ostružára, ktorý pôsobí aj v Cirk La Putyka (projekťák) a veľa ďalších. Film ukazuje, že práca v kultúre je náročná, ale krásna. Keď sa projekt vydarí, je to výborný pocit, ktorý majú diváci sprostredkovaný vo filme až tak, akoby boli riadnymi členmi PSO. Odkazom filmu je ale určite aj to, že „ve dvou se to táhne líp“, a obzvlášť keď sa jedná o 150 členný orchester. A pokiaľ ste toto teleso doteraz nepoznali, zaručene sa z vás po dopozeraní stanú ich fanúšikovia – tým skôr, že PSO vďaka charitatívnym koncertom a benefičným akciám rozdal už cez 3,2 mil. Kč pre rôzne organizácie (teda cca 128 000 eur).
recenziu napísal: Adrián
One thought on “Velký finále PSO – Kam ťa môže doniesť tvoj sen?”