Duchoň na LFŠ v Uherském Hradišti
Snáď najočakávanejším slovenským filmom tohto roka je biografická snímka o spevákovi Karolovi Duchoňovi. 31. júla sa dostala do kín, avšak svoje predpremiéry alebo premiéry Duchoň absolvoval už napríklad na filmovom festivale v Karlových Varoch, alebo len na nedávno ukončenom 51. ročníku Letné filmové školy v Uherském Hradišti. V srdci Slovácka sme boli aj my, a tak prinášame recenziu s pár postrehmi z diskusie po premietaní. Film prišli na festival uviesť režisér Peter Bebjak, producent Rasťo Šesták a predstaviteľ hlavnej postavy Vladislav Plevčík.
ZDROJ: YT/ Continental film
Duchoň, strih a naratív
Karol Duchoň sa narodil 21. 4. 1950 v Galante rodičom Oľge a Karolovi. Príliš poučkové? Prvá veta a tvoja pozornosť odletela? Tak to sa ti pri tomto filme nestane. Snímka totiž nerozpráva príbeh Duchoňovho života chronologicky. Ponúka tak autorom priestor na hravú strihovú skladbu a časové prešmyčky, ktoré z filmu robia na naše pomery určite jedno z tých zaujímavejších diel (aspoň čo sa naratívu filmu a strihu týka). Nechcem to veľmi prirovnávať k filmom ako Pulp Fiction alebo Tenet, pretože Tarantino či Nolan majú s nechronologickým rozprávaním príbehu oveľa väčšie skúsenosti a bohužiaľ to na Duchoňovi trochu vidno. Z prvého pozretia mám pocit, že nie všetky časové slučky fungujú dokonale.
FOTO: © Continental film
Počas premietania som sa však snažil sústrediť aj na ostatné aspekty filmu, takže ma celkom zaujíma, čo na to budem hovoriť na druhýkrát. Tento spôsob rozprávania mi je blízky a som rád, že dostáva v nových slovenských filmoch oveľa viac priestoru ako v minulosti. O strih sa postaral Marek Kráľovský (ASFS), ktorý je už takým dvorným strihačom režiséra Bebjaka. Spôsob, akým sa filmový Duchoň pohyboval vo svojej časovej osi, musel byť ale dopredu dobre pripravený a premyslený. Predpokladám, že strihač, ale i kameraman Martin Žiaran (ASK), boli súčinní už pri tvorbe scenára.
Videoklip Karčiho života
Pieseň priviedla Duchoňa do televíznych štúdií a pred kamery, kde sa nakrúcali videoklipy. Potešujúca správa je, že autori sa týmito klipmi nechali inšpirovať, a kto si rád pozrie Noc v archíve alebo Repete, tomu táto podobnosť určite neunikne. Zábery boli takisto veľmi podobne štylizované.
ZDROJ: © STVR / Noc v archíve
Dodáva to filmovému príbehu na uveriteľnosti. Na druhej strane, opäť to nie je podané do úplného detailu ako napríklad pri filme Bohemian Rhapsody, kedy záverečný koncert Live Aid 1985 bol takmer 1:1. Klipy sa však v Duchoňovi stali tiež z časti naratívnou súčasťou, a vyrozprávali tak skratkovite spevákov život.
FOTO: ČTK / Matyáš Čech
Divadelná predloha, o ktorej režisér v diskusii rozprával, sa volá Zem pamätá a ešte stále si ju môžeš pozrieť v Slovenskom komornom divadle v Martine.
Duchoň je Vladislav Plevčík
Vladislav Plevčík si splnil domácu úlohu a prípravu na svoju postavu nepodcenil – a niet divu, ide o jeho doteraz najväčšiu rolu. Príprava sa odrazila hlavne na jeho pohyboch, gestách a mimike. V publiku padla aj otázka, či sa nebojí, že sa už nevymaní z nálepky: „To je ten, čo hral Duchoňa!“ Otázka bola na mieste, lebo hneď po skončení diskusie k filmu, som počul nejakú diváčku, ako hovorí: „Pojď, vyfotím tě s Duchoněm!“ ☺ Zdá sa však, že tento herec je s tým vysporiadaný.
FOTO: ČTK / Matyáš Čech
Zvedavé publikum položilo ďalšiu otázku – ako sa Vladislav Plevčík vysporiadal so spevom Duchoňových piesní. Má trochu vyššie položený hlas, a tak boli skladby transpozične upravené. Niektoré nahrávky vo filme odzneli v originálnom duchoňovskom prevedení. Všimli si to aj českí diváci, ktorí tvorbu Karola Duchoňa príliš nepoznajú, a tak bola na mieste otázka, prečo neodspieval všetko Vladislav Plevčík. Odpoveď na otázku ponúkol producent filmu.
FOTO: ČTK / Matyáš Čech
Vladislav Plevčík si tak zobral pozitívny príklad od jeho amerického kolegu Timothéea Chalameta, ktorý nedávno stvárnil postavu Boba Dylana a všetky skladby dokázal nahrať a prespievať. Verím, že keby autori piesní boli trochu menej nezlomní, podarilo by sa to aj v tomto prípade.
FOTO: © Continental film
Všadeprítomná politika
Keď som už pri tých biografických filmoch o spevákoch, mám pocit akoby sa s nimi utrhlo vrece. Spomínaný Dylan či taktiež nedávno uvedená Maria sú toho dôkazom. Duchoň však je oproti nim menej biografický. Pripadá mi, že Peter Bebjak chcel skôr tlmočiť nejaký odkaz cez Duchoňov život. Ošiaľ, ktorý je okolo spevákovej osoby, využil režisér ako marketingový nástroj, aby dostal odkaz filmu medzi široké publikum. Čo tým myslím? Možno ste postrehli článok Erika Kollárika na stránkach Plus 7 dní, ktorý sa rozprával s Duchoňovým manažérom Štefanom Dlugolínskym. Ak nevieš, o čom je reč, tu máš malý úryvok:
ZDROJ: © Plus 7 dní
Nehovorím, že vo filme linka s Duchoňovým alkoholizmom nedominuje, ale na druhej strane si myslím, že skutočne išlo len o inšpiráciu a odkaz toho filmu treba hľadať inde – v politike. Film Duchoň je dosť kritickým obrazom toho, čo sa aktuálne v kultúre deje. Umelecká obec sa (podobne ako celá spoločnosť) rozdeľuje na tých, ktorí sú pre vidinu pohodlného života ochotní ísť súčasnej politickej garnitúre na ruku, a tých, ktorí sa rozhodli konať podľa svojho presvedčenia a svedomia. Bebjak našiel paralelu medzi súčasnosťou a situáciou umelcov za minulého režimu.
FOTO: © Continental film
V článku z Plus 7 dní kritika režiséra ďalej pokračuje:
ZDROJ: © Plus 7 dní
Aj tu by som však videl paralelu so súčasnou politickou situáciou. Ak by sme pripodobnili Českú republiku osobe Karla Gotta (Vojtěch Kotek) a Slovensko by prezentoval Karol Duchoň, môžeme na ich vzťahu sledovať diplomatické pomery oboch štátov, ktoré sú kvôli politickému smerovaniu krajín dosť naštrbené. Nejakým spôsobom sa stále rešpektujú, ale Karel Gott duetá s Duchoňom nahrávať nechce.
Aj vo Veľkej sále Klubu kultury padla otázka, či sa vo filme všetko zhoduje s realitou.
FOTO: ČTK / Matyáš Čech
FOTO: ČTK / Matyáš Čech
Komu je Duchoň určený?
Pri súčasnej duchoňmánii už tvorbu tohto umelca snáď ani netreba predstavovať. Myslím si, že lákadlom pre slovenských divákov bude práve tá životopisná stránka filmu. Politický presah je síce pekný, ale ten Slovákov do kín nepritiahne – povedzme si na rovinu, podobná téma sa v našej kinematografii pomerne často opakuje. Paradoxom je, že pre autorov má práve ten politický presah väčšiu váhu. Naproti tomu som si myslel, že českých divákov bude na diskusii po filme skôr zaujímať práve tá politika, ale tú z filmu veľmi dobre odčítali a často sa pýtali na život a tvorbu Karola Duchoňa. Padali otázky, ktoré mali dotvoriť obraz, prečo robil to, čo robil, ale napríklad aj otázky zo zákulisia vzniku filmu. Myslím si teda, že je veľký rozdiel v tom, čo naše národy budú od filmu očakávať a ako ho budú vnímať.
ZDROJ: YT / AdamDuricaVEVO
Ak by sme chceli odporučiť niekomu film podľa žánru, tak niektoré momenty by sa vďaka tanečným choreografiám (hlavne v závere) mohli zaškatuľkovať do muzikálu. Klipovité rozprávanie tento pocit len podčiarkuje. Kameraman Martin Žiaran (ASK) využil v záberoch z filmových štúdií také retro svietenie, ktoré ťa vyslovene prenesie v čase späť do 70.–80. rokov. Snímka nesie dramatické a životopisné prvky, takže kto má rád príbehy o muzikantoch s nevšedným formálnym rozprávaním, ten si film Duchoň určite vychutná.
FOTO: © Continental film
Prekvapenia na záver
Na záver snáď už len dodám, že v rámci predpremiér na letných kinách vo vybraných mestách sa konal pred premietaním koncert hitov Karola Duchoňa. Piesne spievali herci z filmu a kapelu si v roli dirigenta ustrážil Vlado Valovič, ktorý s „Karčim“ vystupoval. Pikoškou na záver je, že vo filme sa objavili aj cameo postavy z Duchoňovho reálneho života. Zakomparzovala si tu jeho dcéra Danka či druhá manželka Alenka.
ZDROJ: YT / Plus JEDEN DEŇ
recenziu napísal: Adrián
