Recenzia napísaná pre Generation magazín
Aj na štyroch kolesách sa dá bojovať s mafiou
Začiatkom februára sa dostali do kín dva nové ambiciózne projekty z domáceho prostredia. Režiséri Mariana Čengel Solčanská aj Jonáš Karásek po svojich filmoch ako Únos, Sviňa, Kandidát, či Amnestie upustili od politicky angažovaných tém a vstúpili do divácky oveľa príjemnejších vôd. Prvá menovaná uviedla snímku Slúžka, ktorá hovorí o vzťahu dvoch dám a jednej nemeckej rodiny počas rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie. Druhý menovaný zase predstavil čiernu komédiu z deväťdesiatych rokov.
Cesta k invalidnému vozíku
Laco Hunder (Gregor Hološka) je údržbár. Jeho rodina sa mu kvôli jeho výbušnej povahe a opakovaným návalom zlosti rozpadá. Syn uteká z domu po tom, čo Laco zničí jeho sen stať sa breakdancerom a rozbije mu rádio. Manželka (Helena Krajčiová) chce od neho opraviť pokazený šijací stroj a odmieta s ním verbálne komunikovať, pokým si syna neudobrí, no nakoniec odchádza od Laca aj ona. S víziou zmierenia a stmelenia vlastnej rodiny sa Laco pustí do opravovania šijacieho stroja a zároveň sa zapletie s miestnou mafiou, ktorá obchoduje s elektronikou, pretožechce synovi kúpiť rádio. Dopadne však zle. Laca okradnú a zbijú tak, že sa nemôže postaviť na nohy. Skončí v kanáli a jeho záchrancom sa stáva Róm Gabo (Zdeněk Godla). Ten si mylne myslí, že za Lacov pád do kanála môžu jeho synovci (ukradli totiž poklop). Gabo mu to chce vynahradiť a začne Lacovi pomáhať. Polícia však Hunderovmu príbehu neverí kvôli jeho pozitívnemu vzťahu k alkoholickým nápojom, a tak Laco s Gabom berú spravodlivosť do vlastných rúk.
Snaha o inovatívne rozprávanie
Film Invalid mal trochu pridlhú expozíciu. Po celkom dobrých ohlasoch na film som ale prvú polhodinu sedel a rozmýšľal, či pozerám rovnaký film, ako ten, o ktorom som počul. Aj keď sa dej v druhej polovici slušne rozbehol, podobný temporytmus by táto komédia zvládla už od samotného začiatku. Nemyslím si však, že by za to mohol strih, či dĺžka záberov, ale skôr kasting a dialógy postáv. Tie trochu prvoplánovo a popisne vykresľovali ich expozíciu. O scenár sa postaral Tomáš Dušička. Je fajn, že na Slovensku vznikajú aj filmy s retrospektívnym rozprávaním, kde sa prelínajú časové osi. No spôsob, ktorý tvorcovia využili v Invalidovi je taká najjednoduchšia cesta, ako to dosiahnuť (niečo sa udialo a diváci sa skrz rozprávanie postavy vracajú v čase a dané súvislosti sa chronologicky vysvetľujú). Každopádne, hviezdičku za snahu o komplikovanejšie rozprávanie si film zaslúži.
FOTO: © AZYL production
Žeby predsa politika?
Aj keď som v úvode spomínal, že o nejakej politickej angažovanosti sa v Invalidovi hovoriť nedá, no predsa len kúsok politiky presiaklo na povrch. Samotný režisér v jednom rozhlasovom rozhovore povedal: „Umenie by sa nemalo brániť tomu, riešiť zásadné témy, ktoré pred nami stoja. To samozrejme súvisí aj s filmom.“ Vo filme Invalid nie je politika hlavnou hybnou silou deja, skôr dokresľuje atmosféru deväťdesiatych rokov. S nástupom demokracie sa otvorili možnosti aj pre organizovaný zločin, ktorý sa podobne, ako to bolo v Amerike, cez odbory snaží dostať k žriedlu, aby svoj biznis „zlegalizoval“. Koniec koncov, vidíme to v politike dodnes. V Invalidovi sa však tentokrát objavuje len komunálna politika, no je dobre vidieť, že na veľkosti politického subjektu ani veľmi nezáleží. Špinavosti sa dejú aj v malých mestách či na dedinách. Čo sa humoru týka, ten je tiež veľmi politicky nekorektný. V Invalidovi sa riešia dve výrazné témy, ktoré dodnes v našej spoločnosti rezonujú – spolunažívanie majority s rómskou minoritou a boj proti mafii. Avšak, aby sa s tým človek dokázal lepšie zžiť, je to vystavané celé na rozpade jednej rodiny a na rozprávaní Gaba (jeho svedeckej výpovede). Invalid je taká zaujímavá mixáž detektívky, komédie a drámy, ktorá na čiernom humore vykresľuje celkom vážne a stále aktuálne témy.
Moderný vizuál
Kto pozná filmy od Azyl Production, ten môže tušiť, že si tvorcovia z tejto spoločnosti dajú na vizuáli záležať. Každým novým filmom prinesú na domáce strieborné plátno zaujímavé trikové obrazy, na ktorých spolupracujú spolu so Studiom 727. Okrem toho režisér Jonáš Karásek využíva aj skúsenosti s prácou v reklame. O vizuálnu stránku veci sa určite pričinil aj Tomáš Juríček, ktorý s režisérom spolupracoval na Kandidátovi, Amnestiách, ale napríklad aj na poviedkovom filme DOGG. Film mal dobré kompozície aj zaujímavé svietenie. Juríček sa vyhral aj s pravidlami farebnej palety v kruhovom spektre.
ZDROJ: cinemArt SK
Herci – neherci
Čo sa týka obsadenia, tam sa udialo dosť prešľapov. Tie väčšinou vznikajú pri tvorbe kombinovaním hercov s nehercami. Niekedy to proste vidieť a tie neherecké výkony trochu plávajú v tieni tých hereckých, čo vedie k potápaniu celej lode. Tentokrát to však bolo paradoxne naopak. Napríklad postava vyšetrovateľa – spisovateľa (Daniel Fischer) bola úplne strela mimo misu. Nemyslím si, že by Fischer nezvládol dobre zahrať takého ťuťka. Celkom fajn mu to vyšlo vo filme Piargy, avšak v Invalidovi bola jeho postava nemastná neslaná a trochu preafektovaná. Na druhej strane neherec Zdeněk Godla svoju úlohu zvládol aj napriek jazykovej bariére oveľa lepšie. Od roku 2019 sa na obrazovkách a striebornom plátne začal aktívnejšie objavovať aj Gregor Hološka. Dá sa povedať, že film Amnestie bol pre neho zlomový. Tam zahviezdil ako burič Gujda, a kým sa dovtedy objavoval len v epizódnych postavách rôznych rýchlokvasných seriálov, po tomto úspechu sa začal obsadzovať častejšie do väčších rolí a aj do filmov. Aj keď Hološka skúsenosti s herectvom má,z rôznych divadiel, možno je práve spojenie neokukanosti na plátne, herectvu bez pátosu a spontánnosti, vďaka čomu sa mu podarilo do filmu Invalid dostať viac autenticity, než hociktorému hereckému kolegovi. Ostáva už len dúfať, že nespadne do kategórie herca jednej postavy, lebo podobnosť s Gujdom z Amnestií bola veľká (nárečie, cholerik, hrubý slovník). V nehereckej časti obsadenia sa mihli aj rapové stálice Vec, Majk Spirit, či Rytmus, no aj vlogger GoGo a standup komik Tomáš Hudák.
Marketing, kvantita a blamáž
Z marketingového hľadiska je obsadenie takýchto zvučných mien určite výborný krok, nakoľko filmu spravia vlastne PR. Otázkou je, či potom nie je takýto reklamný ťah nespraví aj trochu škody. Nechcem povedať, že by slovenskí herci neboli dobrí a kvalitní v tom, čo robia, avšak mnohým divákom na ČSFD vadila napríklad posledná scéna. Tá má byť decentnou bodkou a zavŕšením celého dejového oblúka. V obraze sa objavili mená ako Petra Polnišová, Lukáš Latinák, Michal Kubovčík, či už spomínaný Tomáš Hudák. Po hereckej stránke išlo o malý štek, ktorý pokojne mohol dostať nejaký čerstvý absolvent, prípadne komparzista. Ľudia sem tam potrebujú vydýchnuť a ich obava, že otvoria chladničku a budú tam ľudia z Partičky, SOS, či standupov je dosť vysoká. Obsadiť takéto drobné postavy toľkými známymi menami len preto, aby sa o filme písalo, môže vo výsledku dielu skôr uškodiť než pomôcť. No a samozrejme nebol by to film z našej zemepisnej šírky, keby v inak celkom dobre spravenej komédii nebol na konci nejaký fackovací útok všetkých proti všetkým (naposledy napríklad vo Vitaj doma, brate!).
Film si môžeš pozrieť aj na platforme dafilms.
recenziu napísal: Adrián
2 thoughts on “Invalid”