Minulý rok sme pokračovanie rozprávky o Perinbabe odignorovali. – Nie však schválne. Od smrti Juraja Jakubiska po premiéru filmu Perinbaba a dva svety neuplynul ešte ani rok, a tak sme recenziu nechceli písať v záplave emócií, ktoré by mohli ovplyvniť objektívnosť. Nechali sme si katarziu z filmu trochu odležať a vykvasiť, no a vraciame sa k nej práve teraz – v čase adventu, ktorý vždy prinesie čarovnú babku z oblakov na obrazovky televízie. Pohodlne sa usaď, zober šalát do pravej ruky, do ľavej koláče a za žiari vianočného stromčeka sa poď s nami pozrieť na putovanie Lukáša a psa Ucha. Pripomíname, že českí diváci si budú môcť tento film pozrieť 17.12. na ČT1 (12:55) a slovenskí na Nový rok na obrazovkách TV Joj (20:30).
Perinbaba a dva svety
Myslím si, že prácu Juraja Jakubiska asi nie je dôležité nejako extra približovať. Fellini východu, ako ho zvykli nazývať, sa totiž do filmových archívov zapísal veľkými písmenami. Perinbaba sa vrátila na strieborné plátno a aj na svoju perinu. Má tento film potenciál obhájiť obľúbenosť pôvodného filmu spred skoro štyridsiatich rokov?
ZDROJ: © yt / Bontonfilm.sk
Lukáš v krajine hojnosti
Príbeh začína krátkou rekapituláciou toho, čo sa stalo v pôvodnej rozprávke o Perinbabe z roku 1985. Alžbetka (Petra Kolevská – Vančíková) priblíži príbeh, aby sa aj divák, ktorý náhodou „prvú Perinbabu“ nevidel, nestrácal v deji. Následne zomrie a jej syn Lukáš (Lukáš Frlajs) sa vydá do sveta. Na ceste ho sprevádza aj pes Ucho, ktorého Lukášovi Perinbaba (Giulietta Masina) poslala na zem, aby mu robil spoločnosť. Ucho je nezbedný pes a častokrát potom musí Lukáš opravovať veci, ktoré jeho štvornohý priateľ zničil. Je za to odmenený, ale lotroviny dvojice nemajú dlhé trvanie. Všetko sa proti nim otočí (aj s pomocou Zubatej) a skončia v žalári. Odtiaľ si nájdu cestu do čarovnej zeme, kde vládol blahobyt – teda do tej doby, kým sa sedmorožec (baran so siedmymi rohmi, z toho prostredný je zlatý) nestratil. Je len na Lukášovi s Uchom, aby záhadné zmiznutie zázračného barana vyriešili, premoholi vodnú príšeru a krajine vrátili jej zašlú slávu.
ZDROJ: © yt / Jakubisko Film Europe
Perinbaba znova na plátne
Možno sa čudujete, že som v tomto krátkom zhrnutí veľmi nespomínal Perinbabu, hoci film nesie jej meno. Ťažko sa totiž točí s ľuďmi, ktorí sú už po smrti. Pamätám si na smelé slová Juraja Jakubiska, ktorý v jednom rozhovore, snáď ešte pred viac ako desiatimi rokmi, predostrel, ako by chcel Giuliettu Masinu znovu dostať na plátno vďaka pokročilej digitálnej technológii. Vtedy mi to prišlo ako slušné sci-fi a predstavil som si nejaký nechutný a nepodarený 3D model Perinbaby. Som rád, že som sa mýlil a „pani zo snežných perín“ ožila v tomto filme úplne iným spôsobom. Tvorcovia využili staré zábery z nakrúcania prvého filmu. Aj keď oživenie Giulietty Masiny dopadlo nad očakávania dobre, spôsobilo to však drobný formálny nesúlad. Moderná digitálna triková kinematografia kombinovaná s archívnymi analógovými zábermi vyzerala dosť necelistvo. Dokonca aj digitálne efekty pôsobili, akoby ich robili rôzne firmy. Niektoré boli dosť súčasné, niektoré akoby sa zasekli v neskorých 90. rokoch. Formálne tak v obraze vznikol taký podivný miš-maš, ako keď psíček a mačička piekli tortu. Niečo z toho, niečo z toho, ale vo výsledku ťažko stráviteľný formálny chaos.
ZDROJ: © yt / Jakubisko Film Europe
Filmové nedostatky
Bohužiaľ to nebol jediný problém filmu. Dosť nešťastne boli vyriešené aj postsynchróny (v obidvoch jazykových mutáciách). Častokrát išli akoby úplne mimo. To isté sa dialo napríklad s náušnicou, ktorú hlavné postavy používali ako telefón. Svetielka na náušnici svietili úplne inak, než to reprodukovali postavy. Z rekvizít napríklad kráľovi (Ivan Romančík st.) buď nesedela koruna, alebo mu bola ťažká na hlave, a tak si ju musel stále pridržiavať. Možno sú to detaily, ale tie predsa tvoria celok. To sú zatiaľ len formálne nedostatky, ale po obsahovej stránke sa tiež párkrát šliaplo vedľa. Niektoré scény zostali nedorozprávané, netušíme čo sa s tým „druhým svetom“ nakoniec stalo. Rozprávky by mali mať nejaké mravné posolstvo. Väčšinou sú totiž adresované tým najmladším divákom. Keď však v rozprávke autor komunikuje s deťmi štýlom, že za lotrovinu bude hlavný hrdina vlastne odmenený, nie som si úplne istý, či tá mravná katarzia k deckám príde. A to nehovorím ani o zlatom rohu falického tvaru, ktorý sa schovával pod posteľou. Už som len čakal kedy zavibruje. 😀
FOTO: © Bontonfilm
Pekné posolstvo v závere
Srandy bokom. Nechcem vypichnúť len samé negatíva. To, čo je však na tomto filme úžasné, a čo ma ako diváka najviac dostalo, prišlo až v závere filmu (v titulkovej sekvencii). Vytvorenie filmu Perinbaba a dva svety trvalo 10 rokov. Za ten čas sa udeje mnoho. Krsty, svadby, pohreby… Keď som však v úvode tohto článku spomínal, že sa Juraj Jakubisko pokúsi oživiť taliansku herečku, netušil som, že bude jediná. Perinbaba a dva svety nebol film len o pocte pre Giuliettu Masinu či Juraja Jakubiska. Premiéry tohto filmu sa bohužiaľ nedožili ani Meky Žbirka, ktorý pre tento film skladal pieseň Slovenská, ani Dan Nekonečný, ktorý stvárnil postavu principála (a vzhľadom na jeho energický pártyživot a radosť z vystúpení, bola naňho táto postava šitá na mieru).
ZDROJ: yt / MiroZbirkaVEVO
Film bol poctou aj pre Valerii Kaplanovou, ktorá hrala Zubatú v prvej rozprávke o Perinbabe. Na tejto postave je úžasné aj to, že už práve vo filme z roku 1985 menila svoju podobu zo stareny na mladicu. V Perinbabe a dvoch svetoch to ešte povýšili a hralo ju hneď niekoľko tvárí. Vďaka tomu mohli tvorcovia opäť použiť aj archívne zábery s pani Kaplanovou. Film (a umenie všeobecne) má tú úžasnú silu prežiť nás. Vidieť všetky tie mená umelcov, ktorí odišli, no napriek tomu sa ich spoločné dielo premieta na plátne, dodá divákovi pocit, že práca v umení nie je zbytočná. Že tu po nás niečo zostane.
ZDROJ: © yt / Jakubisko Film Europe
Herecké talenty
Aby som však túto recenziu neuzavrel v takom pietnom duchu, vrátim sa späť k postavám, ktoré majú svoju kariéru ešte len pred sebou. Postava Lucie (Valéria Frištik) bola asi najlepším krokom kastingu. Konečne po všetkých rozprávkach, v ktorých hrali princezné samé známe herecké tváre či populárne speváčky, sa na plátne objavila Valéria. Tá od roku 2015 pôsobí v balete SND, a tak k pohybovej zdatnosti pridala herectvo bez pátosu a svoje urobila tiež prirodzená krása. Chápem, že marketing robí svoje a veľké mená priťahujú divákov, na druhej strane sa všetky televízne šou zameriavajú už len na celebrity. Vedomostné kvízy či zábavné programy začínajú ovládať známe tváre či influenceri a už je toho trochu priveľa. Valéria Frištik priniesla taký nový vánok a rozbila tento trend. Pre režisérov to môže byť jasný signál, že niekedy je dobré siahnuť aj mimo hniezdo prevarených celebrít.
ZDROJ: © yt / Jakubisko Film Europe
Jej herecký kolega Lukáš Frlajs má za sebou nejaké epizódne postavy v rôznych slovenských seriáloch. Filmový debut absolvoval v roku 2009 so snímkou Nedodržaný sľub. Vo filme Perinbaba a dva svety je však debutant ako hlavná postava. Absolventi hereckého odboru majú tendenciu s herectvom preháňať a je tam častokrát prítomný ten divadelný pátos. Keď si porovnáme Luciu s Lukášom, pri Frlajsovi je ho tam určite trochu cítiť. Jedným dychom treba ale dodať, že je to v audiovizuálnom priemysle zrejme jeho najlepší výkon. No a čo sa toho pátosu ešte týka, otvorene si povedzme, že už nie som cieľová skupina, ktorá by na Perinbabu a dva svety išla dobrovoľne (skôr to bola taká nostalgia z detstva). Cieľovka sú deti, a keďže Lukáš má skúsenosti aj so Spievankovom, zrejme vie, čo na súčasné decká platí.
ZDROJ: © yt / Jakubisko Film Europe
Perinbaba po 38 rokoch
Ako to už väčšinou pri pokračovaniach po 20+ rokoch býva, ani Perinbaba nie je výnimkou, a musím skonštatovať, že nie je tak dobrá ako jej predchodkyňa z roku 1985. Formálne chyby, divný morálny odkaz či obrazovú roztrieštenosť nezachráni ani solídny kasting, ani „oživená“ Giulietta Masina a ani pekná titulková sekvencia. Možno keby mal Juraj Jakubisko ešte trochu viac času? Možno… Je to škoda, vďaka takým drobnostiam, mohla táto „labutia pieseň“ dopadnúť oveľa lepšie. Film mal určité komplikácie počas nakrúcania a aj samotná produkcia filmu trvala pomerne dlho. Svoju úlohu určite zohrala i covidová pandémia. Na druhej strane, pred pár rokmi som videl nejaký teaser, ktorý vôbec nevyzeral dobre – miestami až komicky. Keď si výsledné dielo porovnám s tým teaserom, tak pánboh zaplať, že to ešte dopadlo takto…
recenziu napísal: Adrián
