Slovensko moje...
Pre mňa je už takmer nepredstaviteľné pozerať slovenský film bez snímok našej malebnej
prírody a jej čara. Či už sa to týka tých starších audiovizuálnych diel alebo novej generácie.
Ku Slovensku bude vždy neodmysliteľne patriť prostredie vidieka, hory a čerstvý vzduch.
Film Svetlonoc, ktorého autorkou je Tereza Nvotová, túto atmosféru perfektne odráža aj keď
nie práve v romantickom duchu. Snímka bola na prestížnom festivale Locarne ocenená
Zlatým leopardom v sekcii Cineasti del presente. Vystavaná je ako z folklórnych tak z
hororových pasáží a Slovensku blízkych symbolických prvkov. Celkové napätie a
dramatickosť je budované na ľudových tradíciách, a to najmä slnovrate a čarodejníctve.
Nie čary, ale predsudky
Príbeh sa začína retrospektívou. Vidíme malé dievča menom Šarlota (Natalia Germani), ako uteká z domu pred násilníckou matkou. Nasleduje ju jej malá sestra, ktorú Šarlota na útese nechtiac postrčí a dievčatko spadne. Tu sa zatiaľ pohľady do minulosti končia a na scénu príde dospelá Šarlota, ako sa vracia späť do dediny. Miestny neveria vlastným očiam a sú znepokojení, pretože celé roky verili, že ju zabila miestna bosorka. Jej návrat však nepriťahuje len pozornosť dedinčanov, ale aj mužov. Okrem toho Šarlota spozná Miru (Eva Mores), ktorá sa rýchlo stane jej jedinou priateľkou a pomáha jej prekonávať rastúci odpor občanov voči nej. Nvotová skvele vykreslila dôverčivosť a zaťatosť niektorých vrstiev obyvateľstva, ktorí nie sú schopní prijať pravdu a ostávajú visieť na svojich ideáloch. V scénach opisujúcich ľudové tradície bolo výrazne skritizované stereotypné postavenie žien a mužov.
FOTO: © Forum Film
Feminizmus, patriarchát a spoločnosť ako taká
Od chvíle, kedy vidíme dve hlavné postavy vo filme spolu je téma jasná. Svetlonoc si neberie
servítky a vmetie nám do tváre zneužívanie, odsudzovanie a celkovú absurditu slepej viery
neopierajúcej sa o fakty. Povie pravdu o tom, ako niektorí ľudia celkom iracionálne a na
základe svojho prízemného presvedčenia vyvodzujú závery. Ako som už spomenula,
stereotypy a pevné “morálne zásady” tu zohrávajú veľkú úlohu až do konca. Obe hlavné
postavy predstavujú určitý druh revolučnosti, a teda odchýlenia sa od klasického správania či výzoru. Či už ide o Mirinu prelietavosť a opovrhovanie mužmi alebo Šarlotine fyzické
zmeny, ktoré v príbehu postupne pozorujeme. Sú iné a ľudia okolo to vidia a, “čo je iné, to je
zlé.” Nedá sa povedať, že ide o celospoločenskú kritiku, pretože napríklad mužov opisuje, až
príliš nemilosrdne a v príbehu pôsobia dokonca ako najväčšie zlo. Všetko je to skôr založené na popieraní archetypov.
Impulz pre zmenu
Svetlonoc je film, ktorý má svojim vyznením slovenskej spoločnosti trochu otvoriť oči. A
nielen slovenskej, celkovej spoločnosti. Mohol by, ale byť aj určitou formou manifestu.
Jednoznačne je, ale prínosom v mnohých smeroch. Reflektuje nedostatky každodenného
života a ukazuje, že to, čo mnohí vnímajú ako celkom bežnú, normálnu vec, vlastne nie je až
také normálne. Vidieť to najmä na vyobrazení konkrétnych vzťahov. Medzi manželmi,
rodičmi a deťmi alebo súrodencami. To, že niekto má na pohľad bezchybnú rodinu, ešte
neznamená, že to tak naozaj je. Konkrétne čosi také vidíme v jednej z rodín s dvoma malými
deťmi, kde sa všetci odvolávajú na Boha, pričom sme svedkami zneužívania a násilia. Scén
takéhoto charakteru je viacero. Všetky do nás vnášajú silný zážitok a zanechávajú pocit
naliehavosti.
FOTO: © Forum Film
Tvorí príbeh atmosféru?
Aj napriek mnohým vydareným narážkam na dôležité spoločenské témy, bol scenár trochu
kŕčovitý. V mnohých častiach sa zdalo, že situácia nemá hlavu ani pätu a niektoré scény
akoby boli dosadené umelo. Niektoré postavy pôsobili trochu nedôveryhodne, možno aj kvôli tomu, že sme o nich veľa nevedeli. Dokonca ani o Šarlote, ktorá má vlastný život, o ktorom sa dozvieme len minimum. Celkovo postavy poznáme pomerne málo aj keď je pravda, že o dedinčanoch si veľa vieme domyslieť, keďže tu išlo najmä o vyobrazenie istého stereotypu, ktorý každý dôverne pozná.
V prípade Miry je to však iné, pretože jej príbeh sa dozvedáme postupne. Avšak napríklad pri , postave Šarlotinej známosti, Radovi ( Noël Czuczor) by som ocenila pár detailov z jeho života. Popri slabšie vymyslenom deji, atmosféru tvoria hlavne veľmi podarené zábery prírody a postáv. Sršali z nich emócie, ktoré boli v príbehu potlačené. Ku koncu filmu je vidieť aj veľmi pekné symbolické svetelné efekty priamo na telách, ktoré pôsobia magicky a skvele sa hodia k téme slnovratu. Vizuálne Svetlonoc hodnotím oveľa pozitívnejšie, než je úroveň príbehu ale, ako celok sa dopĺňali a obstojne to celé fungovalo.
FOTO: © Forum Film
zhodnotenie
Vždy sa snažím pozerať najmä na to či som vo filme videla niečo, čo ešte v žiadnom inom.
Nie je ľahké hľadať podobnosti, rozdiely a hlavne unikáty. Téma, ktorú Svetlonoc spracúva
je veľmi komplexná a v mnohých ohľadoch by sa jej dalo venovať na oveľa hlbšej úrovni. A
veľa filmov, kníh a iných umení to robí veľmi dobre. Preto je odvážne rozhodnúť sa rozobrať
takýto problém. Tereza Nvotová využila najvďačnejšie prostredie – dedinu a originálne
zakomponovala slovenskú kultúru tak, aby korešpondovala s tým, čo chce vlastne povedať.
Samozrejme sú filmy, ktoré tému spracúvajú lepšie, ale tento môže vyvolávať skôr pocit
kritiky určitých ideológií, čo je osviežujúci, možno očakávaný, ale predsa v mnohom
originálny spôsob spracovania.
