recenzia písaná pre Generation magazín
Sviňa– Slovenské politické reálie
Je po voľbách a televízne obrazovky, billboardy, ale aj reklamy na internete upustili z ukazovania tvárí z politických strán, ktoré sa nás snažili presvedčiť, že oni sú tá správna voľba pre Slovensko. Po tom, čo sa v posledných pár rokoch na našej politickej scéne dialo, sme z každej strany cítili dychtenie po zmene. Film Sviňa reflektuje dianie v krajine a odhaľuje špinavé praktiky politikov.
CHODENIE PO TENKOM ĽADE?
Film nás sprevádza v rozmedzí od 90. rokov až po súčasnosť. Opisuje, ako mafia ťahala za nitky v politike tým, že využila kompromitujúce zábery politikov na návšteve “nevestinca“ alebo bordelu, a kontrolovala ich kroky na základe vydierania. Vládnuca strana mala počas svojho posledného volebného obdobia na krku kauzu za kauzou. Investigatívni novinári im tvrdo šliapali na prsty a do mafiánskeho hniezda tak priniesli strach, ktorý vyústil k vražde novinára. Aj keď režisér Biermann k filmu povedal, že sa film podobá realite len náhodou, všetci vieme, o koho vo filme ide.
POLITIKA
Na jednej strane oceňujem snahu režisérskej dvojice Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna, že sa snažia reflektovať to, čo sa v krajine deje, na druhej strane mám pocit, že sa na Slovensku nič iné ako politický film už ani nenakrúca. Solčanská teda nadväzuje na svoj predchádzajúci počin Únos, ktorý rozpráva o zavlečení prezidentovho syna, čo sa tiež za prezidentovania Michala Kováča skutočne stalo. V slovenskom filme to však nie sú jediné dve diela s podobnou tématikou, a to sa netýka len hraného filmu. Vďaka snímkom Zuzany Piussi (Od Fica do Fica, Krehká identita a iné) sa politika dostáva aj do dokumentu. Mám ale pocit, že trh tým začína byť presýtený, aj keď na popularite filmu Sviňa to neuberá. Z marketingového hľadiska je to samozrejme výborný ťah, zverejniť takýto film pred voľbami. Svedčí o tom aj návštevnosť kín – 227 tisíc divákov za dva týždne prekonal nielen slovenský rekord, ale aj návštevnosť amerických komiksových blockbusterov.
FOTO: CinemArt / Łukasz Wojciechowski
Nahota a ostrý jazyk
Osobitný odstavec by som chcel venovať aj nahote a vulgarizmom. Je to jedna z vecí, ktorá určite predáva a tiež spraví marketing filmu. Na slovenské pomery tam toho ale bolo až priveľa. Je to obzvlášť divné, keď divák mohol sledovať, že režiséri si v tomto filme dokázali pri niektorých scénach pomôcť aj metaforicky a neukázať všetko explicitne. Film by tak mohol byť prístupný aj mladším divákom, nakoľko politike sa začínajú venovať už aj deti na základných školách. Na druhej strane je však cieľová skupina vekovo ohraničená na 18+, keďže išlo o film, ktorý by mal otvoriť oči hlavne voličom a takéto scény sa k tomu gansterskému podhubiu hodia.
Vizuál, hudba a herci
Aby som však nebol len kritický, musím pochváliť prácu kameramana – vybral si zaujímavé kompozície aj lokácie nakrúcania. Divák mal možnosť vidieť fotogenický kostolík v Drážovciach pri Nitre či meniacu sa Bratislavu s výstavbou Sky Parku na Nivách. Príjemná bola aj práca s perspektívou a divák tak bol vtiahnutý do hĺbky zvolených priestorov. Celkový vizuál bol tiež príjemnejší a v porovnaní so Solčanskej predchádzajúcim filmom Únos aj herecká akcia bola oveľa uveriteľnejšia. Som rád, že priestor okrem ostrieľaných profesionálov dostali aj mladé tváre. O oficiálnu hudbu k filmu sa postarala kapela Hrdza, ktorá svojsky podala pieseň Slovensko moje, otčina moja a predstavila ju vo folkovej podobe s mohutným viachlasom.
sviňa vs hoříci keř
Zaujímavou alternatívou voči Svini môže byť Hořící keř od Agnieszky Holland, ktorý je podľa mňa adekvátna pocta Jánovi Palachovi, keďže Jána Kuciaka ľudia často prirovnávajú k tomuto martýrovi. Hoříci keř je takisto vizuálne pútavý, no zároveň preniká do hĺbky a neskúma osobu Palacha povrchne. Sleduje motívy a včleňuje do deja aj jeho okolie a názory na to, čo urobil. Sviňa, čo sa dejovej linky investigatívneho novinára týka, ide dosť po povrchu a reakcia okolia sa nachádza len v jednej krátkej scéne.
FOTO: CinemArt / Łukasz Wojciechowski
Film si môžeš pozrieť aj na platforme dafilms.
recenziu napísal: Adrián
