ROAD MOVIE - STANKO
Sam Northon opisuje filmový žáner Road-movie ako príbeh z dopravného prostriedku, na ktorom sa zúčastňuje buď jednotlivec alebo malá skupina ľudí, ktorí hľadajú únik z ich doterajších životov. Keď si rozanalyzujeme hlavné postavy z filmu Stanko zistíme, že skutočne hľadajú nejaké východisko z ich životov alebo nový smer, nový vietor do plachiet. Problém alebo skôr konflikt filmu nastáva, keď cieľ ich “cestovateľského výletu“ je diametrálne odlišný pre Stanka, ako pre jeho spolucestujúcu. Myslím, že konflikt bol vykreslený vynikajúco, príbeh nebol nejaký prehnane zamotaný, bol čitateľný vychádzali z neho komické situácie. Nebola to teda ďalšia depresia v slovenskej kinematografií , takže túto snahu zapájať komediálne prvky kvitujem. Aj napriek nenáročnému deju, či vtipnému obsahu si film zachoval aj vážnosť, drámu a v závere aj morálny odkaz. Film si ale zachoval aj otvorený koniec, čo mi na americkej kinematografii nevadí, lebo viem, že potom môžem očakávať pokračovanie. Na Slovensku sa však pokračovania asi nedočkám a preto u mňa tieto otvorené konce zostávajú nepochopiteľné.
KTO JE HRDINA?
V tej istej eseji Sam Northon opisuje hlavných hrdinov. Tvrdí, že irónia road movie spočíva v tom, že slabí odídu a silní zostávajú. Trochu som to nepochopil, pretože tak je to aj v prírode. Silnejší vyhráva. Keď som sa však nad tým zamyslel a spätne si v hlave prebral, kto je teda hrdinom tohto príbehu, kto je ten čo prežije? Uvedomil som si, že to nie je Stanko, ale jeho spolucestujúca. Sam Northon mal totiž namysli prežitie v situácii, v ktorej sa práve nachádzajú. “Slabý človek“ by si uvedomil, že sa do niečoho rúti, vycúval by a začal hľadať niečo iné alebo v druhom prípade by zostal ušlapaný, kde by platil ten zákon predátora. Ten “silný“ chce vyťažiť zo situácie čo najviac. Vedela, že ju Stanko neberie tancovať no aj napriek tomu nemala kam ísť. Z domu ušla, matka ju zatajila – len silní prežijú. A Stanko by bol bez nej stratený. Čo sa týka postáv a ich reči, som rád, že režisér sa priklonil k neštylizovanému prejavu bez prílišnej (a príznačnej pre slovenský film) divadelnosti. Z filmu som však mal pocit, že Rastislav Boroš prípravnú fázu s Ivanou Kanalošovou podcenil a Peter Kočan preto musel zvoliť taký prejav, aby nerobil veľký rozdiel medzi hlavnou hrdinkou a Stankom a to už na mňa pôsobilo trochu umelo.
FOTO: © AH production s.r.o.
KRESŤANSKO POHANSKÁ SYMBIÓZA
Aby som však nebol úplne kritický, musím pochváliť tak ako vizuálnu, tak aj audio zložku filmu. Hudba k filmu bola geniálna. Gitarová tématická pieseň, ktorá sprevádzala jazdu v aute dramaticky sprevádzala dej a diváka dostávala do pohody z jazdy. Dávid Kollár svojimi soundtrakmi zaujal už pri iných projektoch, nie len pri filme Stanko a to hlavne spoluprácou na filme Mira Rema – Comeback. Tak isto kameraman Ivo Miko spolupracoval na filmoch od Mira Rema. Remo si zdá sa vie nájsť kvalitných spolupracovníkov a Rastislav Boroš zrejme tiež.
Rôzne prelínania
Režisér myslel aj na hru farieb a veľmi nenásilným spôsobom sa striedali chladné tóny s teplými. Prevažovali však teplé a dotvárali atmosféru výletu, dovolenky, čo je pre žáner road-movie veľmi dôležitým faktorom. Osobne som z traileru čakal oveľa horší výsledok, no z kina som odchádzal milo prekvapený.
FOTO: © AH production s.r.o.
recenziu napísal: Adrián
One thought on “Stanko”