PIARGY
Dedinské prostredie v slovenskom filme malo vždy svoje miesto. Možno je to spôsobené charakterom krajiny, ktorá je vhodná pre poľnohospodárstvo. Slovenská dedina, je práve spojená s manuálnym obrábaním pozemkov a súžitím s prírodou. Lazov, obcí či malých miest je na Slovensku neúrekom. Mnohí autori pochádzajú práve z tohto prostredia a tak sa chtiac, či nechtiac dostáva podobná tématika nielen do filmu, ale aj do literatúry. Novela Františka Švantnera s názvom Piargy sa stala námetom aj pre rovnomenný slovenský film. Dej príbehu rozpráva o dedine, ktorá počas jednej fašiangovej noci zmizne z mapy sveta pod snežnou lavínou. Tá na dedinu dopadla údajne ako boží trest. V príbehu filmu vidíme retrospektívne rozprávanie jedinej preživšej – Johanky (ktorú stvárnila Jana Kvantiková).
DEDINA KEDYSI, DEDINA DNES
Mnoho divákov sa na podobné filmy v novej produkcii pozerá tak trochu skepticky. Etnologické prvky vo filmoch vyvolávajú pocit neakutálnosti. Dobré svetlo nehádžu už ani staré filmy, v ktorých je prítomný pátos 60.–70. rokov (neustále sa chichotajúce dievčence, prehnané divadelné herectvo,používanie starých slovných výrazov a archaizmov, ktorým súčasný divák už ťažko porozumie, ale aj vtedajšia filmová reč). Čiernobiele stvárnenie filmu môže tento pocit ešte umocniť, no opak je pravdou. Film Piargy vychádza súčasnému divákovi naproti. Jazyk postáv je odbremenený od spomínaných archaizmov a veľmi výrazne sa dotýka aj súčasných tém – napríklad urbanizácia a sťahovanie sa mladých do miest za prácou, nástup diktatúry do vládnej moci, či postavenie ženy v spoločnosti. Režisér filmu Ivo Trajkov rozhovore pre Pravda TV uvádza: „Možnosti slobodnej voľby (u ženy) to je prechádzka medzi mnohými nachystanými pascami a keď sa do nich chytí, je to jej škoda. Keď odolá, tak je zase odsudzovaná spoločnosťou ako neprispôsobivá, ako niekto kto sa vymyká. Domnievam sa, že je ešte potrebné v spoločnosti na tomto pracovať.“ Tému postavenia ženy stvárnila v postave Juliši (Judit Bárdos). Je to teda film z dedinského prostredia neskorších 30. rokov, ale s veľmi súčasným vyznením.
FOTO: piargyfilm.com
KRESŤANSKO POHANSKÁ SYMBIÓZA
Dá sa povedať, že film má aj mravný odkaz – za hriechy páchané obyvateľmi, prišiel do dediny trest boží. Kresťanská mravouka je z filmu trochu cítiť, avšak je vhodne kombinovaná aj s pohanskou tématikou. Často krát boli rôzne pôvodné zvyky kresťanstvom upravené, aby bol prerod z pohanstva k novej viere plynulejší. Vzniká teda taká zaujímavá symbióza, kde divák cíti, že to kresťanstvo ešte farníci vo filme nemali úplne „pod kožou“. Aj samotné fašiangy, ktoré otvárali a uzatvárali príbeh sú toho dôkazom. Jedná sa o pôvodne pohanský zvyk osláv príchodu jari, kde sa v dedinskom sprievode používali rôzne masky ako napríklad Turoň (volská drevená hlava, ktorá mala priniesť poľnohospodársku prosperitu – kde sa Turôň váľa, zemky sa dobre daria). Keď si spomenieme na starozákonné zlaté teľa, je zrejmé že Turoň asi veľmi veľa z kresťanstva mať nebude. Aj keď vo filme Johankina matka (Jana Oľhová) cituje state z Biblie, ktoré akoby predpovedali blížiacu sa katastrofu, pohanská stopa, zobrazená skrz rôzne povery, ľudové liečiteľstvo a iné prvky, je tiež neodškriepiteľnou súčasťou filmu.
FOTO: piargyfilm.com
Rôzne prelínania
Podobných prelínaní je ale vo filme viac – napríklad téma urbanizácie, či industrializácie. Divák má možnosť vnímať tému dediny a mesta skrz postavu Martina (Daniel Fischer) alebo Julišinej sestry Magduša (Lucia Siposová). Martin má totiž veľké, pokrokové plány. Chce investovať do strojov, zvýšiť produktivitu ich práce na poli –a teda aj zisk. Počiatočnú investíciu mu však jeho otec (Attila Mokos) nechce dať. Ten má svoje výdavky, ktorými si chce kúpiť dobré svedomie. Bráni sa pokroku, aj keď si Martin myslí, že by mu obchod v meste mohol zarobiť väčší obnos peňazí a stroje uľahčiť prácu. Na druhej strane Julišina sestra je v meste už dlhšie a zdá sa, že jej to trochu pokrivilo charakter, nakoľko obchoduje aj takým artiklom, ktorý by človek za peniaze kúpiť nemal. Tieto dva rôzne svety – dediny a mesta – vedľa seba tiež spolu koexistujú a interagujú [Johana – biskup (Marián Geišberg); Magduša – Martinov otec; Martin – Predavačky z mesta].
FOLK HORROR?
Piargy vyrazili do kín približne v rovnakom čase ako film Svetlonoc (réžia Tereza Nvotová). Pár krát sa v médiách hovorilo o týchto filmoch, ako o folk hororoch. Aj keď sú Piargy oveľa viac založené na folklórnej výprave, čo sa týka žánru –nedá sa povedať, že by išlo o číry horor. Povedal by som skôr, že ide o drámu a thriller s hororovými prvkami (ale skutočne je tých hororových scén máličko). Je však chvályhodné, že sa na Slovensku natočil aj žánrový film, ktorý netlačí prvoplánovo na politickú nôtu, ale rozpráva skôr príbeh jednej rodiny s komplikovanými vzťahmi, o intrigách, či pokrivených charakteroch.
FOTO: piargyfilm.com
ZHODNOTENIE
Povedal by som, že film Piargy je horúci ašpirant minimálne na cenu Slnka v sieti. Herecky, až na drobné zaváhania, je zvládnutý na veľmi dobrej úrovni, scenár držal diváka v napätí do poslednej chvíle a režisér, aj napriek dlhému času produkcie,neunáhlil dokončenie projektu na úkor kvality. Najväčšiu pochvalu si ale určite zaslúži oddelenie kamery. Pri čiernobielych snímkach je veľmi dôležité jednak svietenie, ale aj kompozícia. Svetlo v tomto filme zohralo dôležitú úlohu. Dedinské drevenice majú malé okienka a väčšinou tmavý interiér. Tu sa vyslovene žiada využiť, čo dedina ponúka a zakomponovať do obrazu šerosvit. Jednak dodáva tmavý priestor takú chmúrnejšiu atmosféru, ktorá si podáva ruku s celkovým vyznením filmu či scenára. Väčší kontrast v tvári medzi svetlom a tieňom zase predznamenáva dramatično, ktorého je vo filme požehnane. Kompozične je každý jeden záber ako veľmi vydarená fotografia. Neviem, ako sa však postaviť k „pomocnej barličke“. Aj keď farba ako výrazový prostriedok vo filme vypadla, v pár záberoch ju bolo trochu cítiť. Jedná sa napríklad o záber vedra s mliekom, kde sú zobrazené červené kvapky krvi. Zrejme by to v tej čiernobielej vyzeralo divne, ale toto na mňa pôsobilo ako taká barlička, aby zachránili záber a nemuseli použiť vysvetlenie vo zvuku. Drobné chyby boli aj v špeciálnych efektoch (napríklad pri vstupe Johany do kostola, keď padala lavína). Nebudeme si popod nos ťahať medové motúzy, ale Slovensko nie je práve krajina, kde VFX rozkvitá (aj keď treba uznať, že sa v tejto sfére dejú neskutočné pokroky).
Film si môžeš pozrieť aj na platforme dafilms.
recenziu napísal: Adrián
Radosť čítať!
sme radi, že sa článok páčil 🙂