Už ste sa dnes zálohovali?
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké by to bolo, keby ste ako človek, mali možnosť dať si reštart? Nejaký problém? Jedno tlačidlo – a vrátili by ste sa v čase k bodu, kedy všetko fungovalo tak, ako má. Vrátili by ste sa k svojmu životu zo zálohy – to všetko môže bod obnovy.
Koľko času zostáva?
Hlavná hrdinka filmu je policajtka, ktorá prišla o svojho manžela – klaviristu. Zomrel počas teroristického útoku na ochrester. Ozbrojená skupina Řeka života tým demonštrovala nedokonalosť bodu obnovy a chcela zničiť inštitút, ktorý za týmto vynálezom stojí. Záloha totiž môže byť použitá len do 48 hodín. Pokiaľ sa teda neobnovíte do dvoch dní, cesta späť už nie je možná. Řeka života každú hodinu zlikvidovala jedného muzikanta. Viete si teda zrátať, že pokiaľ mal orchester viac ako 48 členov, nemuseli to prežiť všetci. Detektívka Trochinowska (Andrea Mohylová) preto má motiváciu, postaviť Řeku života pred spravodlivosť. Za záhadných okolností sa k jej pátraniu pridáva Kurlstat (Matěj Hádek), ktorý pracoval pre Inštitút obnovy. Po poslednej spackanej akcii sa však o teroristickú skupinu začal zaujímať aj agent Mansfeld (Václav Neužil ml.). Ten celkom Trochinowskej komplikuje vyšetrovanie a posledné slovo nepovedala ani Řeka života.
FOTO: © Bioscop
Blízka budúcnosť
Po vizuálnej stránke ide o jeden z najlepšie natočených filmov v rámci žánru na našom trhu (minimálne za poslednú dekádu). Precízne vymyslené špeciálne efekty vytvárali zaujímavý futuristický obraz. Divácky to bolo veľmi ľahko stráviteľné, nakoľko sa jednalo o nie až tak ďalekú budúcnosť a všetky sci-fi prvky boli tým pádom veľmi príbuzné tomu, čo používame aj teraz. Najväčším úletom boli asi len „potterovské“ tlačené noviny, kde sa fotky hýbali, ale inak to bolo viac menej založené na IT vymoženostiach doby – od sebazálohovania (niečo ako USB a cloudové systémy) cez interaktívne obrazy (niečo ako dotykové obrazovky) až po autá, ktoré mali aj zamkýnanie cez obrazovku. Keď sa pozrieme na interiér aút Tesla, tiež sme od tohoto kroku nie veľmi vzdialení. Kameraman Filip Marek sa po rade seriálov, klipov a reklám dostal k svojmu debutovému celovečeráku a svojej role sa zhostil úctyhodne. Podobne ako špeciálne efekty čerpali z IT vymožeností, myslím, že aj Filip Marek sa mohol inšpirovať ich vzhľadom. Vo filme totiž prevládali chladné tmavé farby (biela, modrá, čierna či šedá). Celý vizuál bol až elektrizujúco sterilný, čo podtrháva ten futuristický obsah filmu.
Zahraničný trh?
Rôzne nápisy vo filmoch sú v angličtine, čo prezrádza o ambíciách preraziť s týmto snímkom aj v zahraničí. Po tej vizuálnej stránke, je to skutočne skvostné a nebál by som sa povedať, že sa to v svetovej konkurencii nestratí. Režisér Robert Hloz pre mojakultura.sk však pri otázke, či nechcel film nakrútiť v angličtine, pre jednoduchšiu distribúciu na zahraničný trh povedal: „Mali sme veľa ponúk zo zahraničia urobiť to po anglicky. Mysleli sme si však, že by tým narástol rozpočet natoľko, že by bolo ťažké film zafinancovať. S odstupom vieme, že by sa celý proces tvorby pravdepodobne udial rýchlejšie. Ja som však rád, že je film český, pretože vznikol celosvetový unikát. Anglických sci-fi je neúrekom. Ale české za posledných niekoľko dekád jediné.“
Žánrový problém
Film ale nestojí a nepadá len na vizuále. Je množstvo faktorov, ktoré treba pri hodnotení filmu zohľadniť. Jedným z nich je aj scenár. Kým kameraman a režisér si za svoju prácu zaslúžia včeličku do písanky, pri scenári by som im ju asi nedal – aj keď jeden z tria scenáristov je režisér. Prečo? Nemám nič proti, keď filmy vychádzajú nejakým spôsobom z iných filmov. Obzvlášť pri tých žánrových je niekedy až nemožné, vytvoriť niečo originálne. Veď predsa preto žánre vlastne vznikli, aby pomohli divákom pri triedení z veľkého množstva filmov. Vybrať si tému, či spracovanie, ktoré sa im páči, je zrazu jednoduchšie. Niekoľko ľudí na ČSFD upozorňuje, že im Bod obnovy pripomína Blade Runner, alebo Minority Report. Mne dej skôr príde dosť podobný Piatemu elementu (aspoň čo sa obsahovej stránky týka). Trochinowskej niekam z nebies „spadne do auta“ Kurlstat (asi ako Milla Jovovich spadla do taxíku Bruceovi Willisovi), spoločne riešia nejaký základný problém, stretávajú sa s množstvom prekážok, a Mansfeld je taký Gary Oldman. Misia jasná – zachovať ľudstvo v bezpečí. Akurát vizuál Bodu obnovy stojí trochu viac „nohami na zemi“, Piaty element si dosť uletel na deväťdesiatkových VFXkách. Čakal som preto trochu lepší dej. Je škoda, keď sa dáva prednosť forme nad obsahom. Film je hlavne o rozprávaní príbehu a povedzme si otvorene, trio scenáristov (Tomislav Čečka, Robert Hloz, Zdeněk Jecelín) týmto počinom Ameriku neobjavilo. Berme to však z toho konca, že Bod obnovy bol po vizuálnej stránke výborný nástrel, ktorý by mohol otvoriť dvere projektom, prinášajúcim po scenáristickej stránke niečo inovatívnejšie.
Hviezdili aj vedľajšie postavy
Aj keď by scénar potreboval ešte nejaké pomocné barličky, herecké výkony boli viac než uspokojivé. Andrea Mohylová tiež filmom Bod obnovy debutovala (ak sa bavíme len o filmoch) a hlavnú postavu zvládla celkom fajn. Kým iným hercom väčšinou vyčítam prílišné divadelné herectvo s čistou artikuláciou a prehnanou mimikou, tu sa nejakej väčšej emócie nedočkáte. Nehovorím, že to je zle – ono sa to do toho sterilne futuristického prostredia aj celkom hodí, ale tu by som napriek úžasnému hereckému výkonu ocenil možno kvapku viac emócie do niektorých scén (napríklad smútok zo straty manžela). Celkovo však bol kasting postáv na vysokej úrovni. Nehovorím teraz len o hlavných postavách (Andrea Mohylová, Václav Neužil ml., Matěj Hádek, Karel Dobrý, Milan Ondrík) ale aj vedľajších (Iveta Dušková či Lech Dyblik). Tie sa na striebornom plátne síce dlho neohriali, napriek tomu zohrali celkom dôležité role. Dyblikova komunikácia bola dokonca aj vizuálne zaujímavá – rozprávať skrz ledkové napisy na zuboch, to sa často nevidí.
Film si môžeš pozrieť aj na platforme dafilms.
recenziu napísal: Adrián
Zaujal ťa tento článok? Skús na našej stránke pozrieť aj ostatné recenzie.