recenzia písaná pre Generation magazín
Žena - Božena
Myslím, že Štúrovcov predstavovať netreba. Aj keď literatúra nemusí byť pre každého príťažlivá, skupina ľudí okolo Ľudovíta Štúra sa zaraďuje do povinného čítania už na základnej škole. Nemalo by byť pre vás novinkou, že sa ich tvorba radí do romantizmu. Slovenský romantizmus bol ale trochu odlišný než ten svetový. Má svoje špecifiká, ktoré vychádzali z historického kontextu. Niet divu – panovali u nás totiž iné podmienky, a to ako pre tvorbu, tak pre život. V Rakúsko-Uhorsku nebolo všetko ružové. Kým na Slovensku prebiehala tzv. maďarizácia, v susedných Čechách mali nadvládu Rakúšania, teda tiež nebolo nič neobvyklé, keď človek počul z každej strany nemčinu. Postupom času však utlačovanejšie národy cítili potrebu sebaurčenia, ku ktorej nabádali a viedli literárne činní autori – u nás Štúrovci a v susedných Čechách ľudia okolo Čelakovského, Erbena, Máchu či Němcovej. Štvordielny seriál v produkcii Českej televízie zachytáva život práve poslednej menovanej.
Ženská sila
Božena Němcová sa preslávila hlavne rozprávkami pre deti, ale aj románom Babička. Mnohé z nich boli sfilmované. Seriál Božena zachytáva nielen tvorbu Němcovej, ale hlavne jej život. Je fajn, že autori námetu siahli práve po hranom životopise s ženskou hrdinkou. Sledujú tak trend, ktorý sa rozvíja aj vo svete, hlavne v tom komixovom. V poslednej dobe akoby sa roztrhlo vrece s filmami a seriálmi, kde je ústrednou postavou nejaká femme fatale (Wonder Woman, Batwoman, Supergirl či Black Widow, ktorá čaká na svoju májovú premiéru). Božena síce nebojovala fyzicky proti nejakému zloduchovi, no aj ona viedla svoj boj. Ženy to v 19. storočí v spoločnosti nemali jednoduché. Boli ozdobou či pýchou muža, ale ich slovo ešte nemalo takú váhu.
FOTO: ČT / Klára Cvrčková
Seriál Božena už od prvého dielu ukazuje snahu Němcovej o akceptovanie, túžbu po sebarealizácii, po voľnosti, ale aj po účasti vo veciach verejných. Zaujímavé je, že o scenár a réžiu sa postarali takisto ženy (scenár – Martina Komárková, Hana Wlodarczyková; réžia – Lenka Wimmerová). Scenár má svoje muchy, niekedy skutočne cítiťženský rukopis, niektoré dialógy sú ako od Danielky Stílovej, na druhej strane však práve možno to ženské publikum ocení. Kvitujem odvahu rozprávať o promiskuite Boženy Němcovej, človek by si totiž myslel, že keď píše rozprávky pre deti alebo poviedky o babičke, že má k rodinnému životu kladný vzťah. Nemusí to tak byť. Človekom niekedy zmietajú rôzne túžby. Svadba s Josefom Němcom (Jan Hájek) z povinnosti, ktorú musela Barbora Panklová (Anna Kameníková) podstúpiť, nebola práve naplňujúca. (Možno som vás trochu s Barborou Panklovou zmiatol, ale tak sa hlavná hrdinka seriálu volala zaslobodna. Po svadbe, keď začala byť literárne činná, si Barbora Němcová prisvojila slovanské meno Božena, podobne ako to spravili Štúrovci na Devíne. V časoch, kedy idea panslavizmu bola “in“, to bolo úplne bežné.) Azda práve kvôli neštastnému manželstvu z povinnosti hľadala potechu aj pri iných mužoch – napríklad aj vyobrazený románik s českým básnikom Václavom Bolemírom Nebeským (Jan Nedbal). Na druhej strane téma sexuality dostala v seriáli dosť veľa priestoru a niektoré sekvencie milostného trojuholníka Němec – Němcová – Nebeský boli tak prvoplánové ako Star Wars, odkedy ich kúpil Disney.
Dvojrola
Za zmienku stojí spomenúť aj to, že Boženu si zahrali dve herečky. Anna Kameníková zosobnila Boženu v prvých dvoch epizódach a duo doplnila Aňa Geislerová. Aj keď si hereckú prácu Geislerovej vážim a myslím, že Němcovú zahrala presvedčivejšie, dvojrola nemala požadovaný efekt. Chápem, že zo 40+ ročnej herečky sa 18-ročná maskérom robí asi ťažko. Divák si však za prvé dva diely na Kameníkovú zvykol.Nie je tak veľmi “okukaná“ ako jej staršia herecká kolegyňa,a z mladšej Anky by pár domaľovaných vrások mohlo kľudne staršiu Němcovú urobiť. Okrem iného bol trochu aj cítiť rozkol v herectve jednotlivých herečiek. Aj keď sa podľa zaujímavostí o filme na ČSFD Geislerová snažila napodobniť napríklad chôdzu Kameníkovej, expresie či prežívanie postavy mala každá herečka iné. Zároveň je divné, že ostatné postavy (okrem detského komparzu) nepreobsadili.
FOTO: ČT / Mikuláš Křepelka / Zuzana Páchová
Lákadlo pre oči
Autori chceli podať postavu Boženy Němcovej modernou optikou. Prispôsobili tomu aj vizuál. V seriáli je mnoho krásnych, až fotografických kompozícií. O obrazovú stránku sa postaral kameraman Richard Řeřicha známy vďaka filmom Samotáři či Jedna ruka netleská. Pastelové farby na dobových kostýmoch boli tonálne zladené a seriál sa nakrúcal až na 119 rôznych lokáciách (okrem iného aj na Slovensku. Trochu síce zamrzelo, že Slovákov vyobrazili dosť stereotypne – kroje, alkohol, krčmová bitka, rómska hudba, dreveničky…). Devätnáste storočie bolo príznačné aj svojou módou. Bola vysoko formálna a vidieť zdobené koče, obleky, vlečkové šaty, klobúky a cilindre – to proste k historickému filmu patrí ako Jajo k Pajovi.
FOTO: ČT / Klára Cvrčková
Iný pohľad na Boženu?
Aj keď som spomínal, že Němcová viedla akúsi revoltu za ženské práva, čo v očiach divákov mohlo pôsobiť kladne, seriál na jej postavu hádže menej tieňu, ako by si zaslúžila. Neustále podvádzanie manžela, rozhadzovanie a neuvážené nakladanie s financiami a minimálny kontakt s deťmi (hlavne v prvých dvoch epizódach) akoby ospravedlňoval tyranské správanie jej manžela. Němec nebol žiadny svätec a tak si s Boženou nemali čo vyčítať, na druhej strane v záverečných titulkoch bol divák ozrejmený, že keby nebolo jej manžela, tvorba Němcovej by možno upadla do zabudnutia a tak by sme možno aj my boli ochudobnení o rozprávky, ktoré stihla zozbierať počas pobytu na Slovensku. Seriál teda svojským spôsobom nezobrazuje v inom svetle len Němcovú, ale aj jej manžela.Poodhaľuje Boženin bohémsky život a vyvoláva na rôznych fórach diskusie o rozporuplnom správaní hlavnej hrdinky.
recenziu napísal: Adrián
