Karavan na Cinematiku
20. ročník filmového festivalu Cinematik poctila svojou návštevou aj Aňa Geislerová. Do Piešťan prišla odprezentovať film Karavan, ale aj snímku Otec, v ktorej si zahrala vedľajšiu postavu. Počas svojej návštevy absolvovala rozhovor v stane Cinematik Lounge, ktorý sa pred Domom umenia zaznamenával a naživo vysielal na Rádiu Devín. Rozhovor viedol Tomáš Bartoněk a pár poznámkami z tohto interview (ale aj postrehmi z diskusie po filme) ozvláštnime aj túto recenziu na film Karavan.
ZDROJ: YT / Totalfilm.cz
Karavanom po Kalábrii
Intímny šepotavý rozhovor matky Ester (Aňa Geislerová) so synom Davidom (David Vodstrčil), ktorý pripomína súčasné ASMR trendy, otvára príbeh filmu Karavan. Čaká ich výlet do Talianska a Ester veľmi idylicky popisuje, ako by sa ich príbeh mohol vyvinúť. Petra (Jana Plodková) a jej talianska rodina však tento idylický pohľad nezdieľajú – obzvlášť, keď im David v návale nových podnetov a emócií premení obývačku na nepoznanie. David je totiž špeciálne dieťa – má Downov syndróm s poruchou autistického spektra. Ester začína pociťovať, že sú Petre na obtiaž. Leto však ešte neskončilo, a tak Ester naštartuje starý karavan a vydávajú sa na cestu plnú zážitkov. Na ich púti sa k nim pridá aj nespútaná Zuza (Juliana Oľhová). Zostanú však bez peňazí – čím všetkým bude musieť trojica prejsť na ich ceste za hľadaním slobody?
FOTO: © CinemArt
Karavan a Otec
Karavan sa objavil v programe tohtoročného festivalu Cinematik spolu so snímkou Otec. Nie je to však jediná vec, ktorá tieto dva filmy spája. Okrem toho, že v obidvoch si zahrala Aňa Geislerová, majú zároveň silnú rodičovskú tematiku. Obidva filmy nakrútili ženské režisérky, a aj keď je ich téma pomerne náročná, obidve snímky vo výsledku nepôsobia úplne ťaživo. Nesú skôr pozitívne odkazy – nádej, odpustenie, sebapoznávanie, láska… Skús dať teda týmto filmom šancu a neboj sa ich tém.
FOTO: © CinemArt
V čom je Otec a Karavan rozdielny?
Obidve snímky využívajú techniku dlhých záberov, Karavan je ale oveľa veľkorysejší na strih. Otec síce vychádza z reálnej udalosti, no z filmu cítiť dramatickú štylizáciu. Tú určuje už forma, akú si režisérka pre rozprávanie zvolila. Dorota Nvotová vychádzala z knižnej predlohy, novinových článkov, reportáží a iných sprostredkovaných pohľadov na udalosť. A nechápte ma zle, chvalabohu za to, že si niečím podobným nemusela prejsť a zažiť to na vlastnej koži! Ale… režisérka filmu Karavan Zuzana Kirchnerová sa inšpirovala aj osobnými skúsenosťami, nakoľko sama je matkou dieťaťa s Downovým syndrómom na autistickom spektre. Príbeh Karavanu je ale vyfabulovaný. Napriek tomu malý plusový bod by som udelil určite Karavanu, nakoľko tá osobná skúsenosť je aj pri vymyslenom príbehu hrozne dôležitá. Režisérka totiž dokázala ten materinský cit podať veľmi autentickým spôsobom. Svojím celovečerným hraným debutom dokázala Zuzana Kirchnerová presvedčiť a príbeh bol uveriteľnejší. Karavan mal svoju svetovú premiéru na prestížnom filmovom festivale v Cannes.
Ako sa David zhostil úlohy Davida?
Autori filmu vyhlásili na herca konkurz a hľadali ho pomerne dlho. Pod lampou však býva najväčšia tma a po sérii castingov po oboch našich republikách ho nakoniec našli doslova v blízkom okolí. Hlavnú postavu Davida dostal teda David Vodstrčil. Hral charakter, ktorý nehovorí. Komunikoval s divákmi iným spôsobom – cez rôzne gestá aj cez výpomoc kamery a svetla. Herec sa ale na svoju rolu poctivo pripravoval. Spolu s Aňou Geislerovou trénovali aj „bojovejšie“ scény, kedy si museli prejsť intenzitu úderov a dohodli si rôzne znaky, ktorými hereckú akciu regulovali. David zvládol hrať len gestami a mimikou.
Na diskusii po premietaní ďalej delegácia spomínala to, že David bol jedným z najspoľahlivejších zložiek štábu.
FOTO: © CinemArt
Ženský film?
Príbeh má veľa obrazovo poetických pasáží, kedy sa autori snažili priblížiť Davidov svet a vnútorné prežívanie. Slová museli nahradiť pocity. Dosť silno však cítiť ženský rukopis, a niet divu. V štábe bolo veľa ženských výrobných zložiek – režisérka, kameramanky (Simona Weisslechner, Denisa Buranová) a aj na scenári sa podieľala okrem iného aj Kristina Májová. Herecká akcia tiež stojí na dvoch ženách a jednom chalanovi. Čo sa dialógov týka, tak valná väčšina je medzi ženskými hrdinkami filmu. Aňa Geislerová ale v rozhovore pre rádio Devín prívlastok „film pre ženy“ odmietla.
FOTO: © CinemArt
Roadmovie versus osobná dráma
Karavan je road movie, pri ktorom sa nebudete nudiť. Aj keď tá zážitková pasáž z jazdy po Kalábrii nie je až tak rozvinutá, film kladie väčší dôraz na osobnú rovinu Ester a Davida. Práve situácie, do ktorých sa hlavné postavy počas cesty dostávajú, sú hlavným hýbateľom deja. Ester sa musí vysporiadať so starostlivosťou o dieťa, ktoré pomaly dospieva. Puberta zasahuje rázne a v Davidovi sa prebúdza muž. Divák sleduje skôr nadväzovanie nových priateľstiev, nomádsky život, až po žiadostivosť a voľnosť, ktorá sa u Ester hlási o slovo. Cíti sa ako žena, ktorá má svoje potreby a túžby, nielen ako matka na plný úväzok.
FOTO: © CinemArt
Zahrala si aj Morava
Spoznávanie krajiny teda ide trochu do úzadia. V určitom ohľade to pre film nakoniec bola aj pozitívna vec, nakoľko niektoré scény štáb potreboval dotočiť – a tak si vo filme zahrala aj južná časť Moravy. Možno keby sa tvorcovia viac sústredili na krajinu, rozdiely medzi Moravou a Talianskom by boli hmatateľnejšie. Takto divák nemal šancu postrehnúť zmenu filmového priestoru.
Aňa Geislerová: „... I někteří diváci byli překvapeni, jak hezky ta jižní Morava zahrála Kalábrii.“
Spoznávaniu krajiny dala stopku aj finančná neistota postáv a film sa pomaličky mení na drámu, kedy sa Ester musí rozhodovať medzi svojou osobnou slobodou a rolou matky. Úplný záver filmu však skĺzol do pomerne lacného klišé, ktoré rozbúralo nielen temporytmus, ale aj poetiku filmu. Škoda.
recenziu napísal: Adrián
