S Vlnami na Oscara
Film Vlny prevalcoval karlovarské publikum. Standing ovation aj divácka cena pre Jiřího Mádla za jeho tretí film však nemusí ešte znamenať, že bude mať rovnaký úspech aj mimo festivalové publikum. Nedávno som ale na internete čítal, že film pokoril hranicu 357 000 divákov a bude súťažiť aj o prestížnu sošku Oscara. Vary teda nechybovali.
ZDROJ: yt/ BontonfilmCZ
Od debutu k Vlnám
Jiří Mádl nastavil už svojou debutovou snímkou Pojedeme k moři latku pomerne vysoko. Išlo nielen o zaujímavý príbeh, kedy sa dvaja kamaráti rozhodli detektívnou formou (alebo skôr špehovaním), prichytiť pri nevere otca jedného z nich. Chlapci však objavili niečo oveľa väčšie, než to, že by si šiel pán rodič zašukať mimo domáceho lôžka. Zápletka a rozuzlenie však neboli jediné highlighty, ktoré tento film mal. Aj samotný proces nakrúcania spôsobom Point Of View (POV) – teda z pohľadu prvej osoby, bolo niečo, s čím sa divák v našom kinematografickom prostredí prakticky nestretol. Aspoň nie v takom rozsahu. Som ale rád, že Jirka Mádl si nevyplytval všetky žolíky z rukáva pri debute a jeho tretia režijná snímka to dokazuje. Dámy a páni – Vlny.
FOTO: © Dawson Films
Vlny a Pražská jar
Píše sa rok 1967. V spoločnom štáte nastáva uvoľňovanie pomerov a demokratizácia spoločnosti. Hovorili o tom otvorene aj politici ako Alexander Dubček, ale napríklad aj Redakcia medzinárodného života, ktorá je vo filme združená okolo Milana Weinera (Stanislav Majer). „Veľkému bratovi“ to však po vôli nie je a rôzne vzbury študentov, ktorí bažia po slobode, sú rozprášené Verejnou bezpečnosťou.
FOTO: © Dawson Films
Tomáš Havlík (Vojtěch Vodochodský) – hlavná postava filmu sa sám stará o svojho neplnoletého brata Páju (Ondřej Stupka). Sociálka mu dýcha na krk a pozorne sleduje, kedy Tomáš spraví nejaký prešľap. Jeho brat mu situáciu neuľahčuje, nakoľko sa začne zapájať do odboja a stáva sa z neho rebel. Chce sa dostať aj do Redakcie medzinárodného života. Miesto v redakcii však zhodou náhod nakoniec získa Tomáš. Pod tlakom odobratia starostlivosti o Páju však Tomáš podpíše spoluprácu s ŠTB. Vyhrá u staršieho Havlíka charakter, alebo bude skôr chcieť zachrániť svojho brata? Okrem osobnej roviny je vo filme otvorená aj verejná otázka – podarí sa rozhlasu informovať ľudí o vpáde vojsk Varšavskej zmluvy?
Negatívna stránka veci
Začnime možno s negatívami, lebo tých podľa mňa až toľko nie je. Čo tomu filmu chýbalo? Martin Hofmann (ktorý stvárnil vo filme Luboše Dobrovského) v rozhovore pre SpotlightCZ, povedal, že v scenári „…není jedno slovo špatně a ani tam nic nechybí“. S tým sa súhlasiť dá. Dialógy boli naozaj napísané veľmi dobre. V scenári však niekedy absentovala logika.
Vo filme bola scéna, kedy sa redakcia presvedčila o tom, že majú medzi sebou donášača. Nejako sa to ale neriešilo. Obzvlášť divné bolo, že donášať sa začalo až po príchode Tomáša do redakcie a jediná, komu to docvaklo, bola Věra Šťovíčková (Táňa Pauhofová). Tomáša prijali do redakcie na základe jeho proaktívneho činu, čo z neho robilo postavu, ktorá sa nebojí výjsť zo svojej komfortnej zóny a vybaviť niečo, čo sa ho v podstate ani netýkalo. A čo ešte v prípade, keď je do toho zahrnutá aj rodina? Redakcia však naďalej so všetkými redaktormi a technikmi spolupracovala a nikto si na nikoho nedával väčšieho majzla. Človek by čakal väčšiu ostrahu po tom, čo ti príde ŠTB prelustrovať byt.
FOTO: © Dawson Films
V diskusiách k filmu sa sem tam objavil aj názor, že v domácej kinematografii sa stále krútime v témach ako normalizácia, protektorát/slovakštát. Tu by som však až tak negatívny nebol – aj keď možno filmári plávajú v tých istých vodách, začínajú sa k týmto témam dostávať ľudia, ktorí danú dobu nezažili, alebo len veľmi okrajovo. Môžu teda o tomto období rozprávať bez pridaných emócií. Inak by totiž nakrútil tento film gazda, ktorému komunisti zobrali statok. Úplne odlišne zväzák, ktorý sa mal za bývalého režimu dobre. A inak Jiří Mádl, ktorý zažil nežnú revolúciu ako trojročný a k tomu, čo sa dialo pred jeho narodením, sa dostal už len sprostredkovane. Dôležité je dodať, že režisér si ohľadom témy spravil veľmi slušnú domácu úlohu. Vytiahol totiž k obdobiu okupácie nových hrdinov z Československého rozhlasu a predostrel príbeh cez ich optiku. Na Vlnách pracoval viac ako 10 rokov.
Čím ťa Vlny upútajú?
Tých pozitívnejších bodov k filmu Vlny bude určite viac. Od výberu témy cez špičkovú dramaturgiu až po herecké výkony. Je pravda, že filmu tak trochu dopomohla aj aktuálna politická situácia. Niekedy to býva cielené, že filmy vstupujú do kín práve v čase, kedy sa pripomína nejaká významná historická udalosť. Ak sa rieši aj vo filme, je to vlastne PR zadarmo. Tentokrát ale išlo skôr o šťastie v nešťastí. Aktuálne téma cenzúry v spoločnosti silno rezonuje a tak môže tento film prilákať do kín mnohých divákov – hlavne na Slovensku.
FOTO: © Dawson Films
Tak ako pri debute, aj pri filme Vlny sa Jiří Mádl pohral s formou. Zábery z filmu, ktoré vznikali dnes, smelo kombinoval s dobovým materiálom. Zladiť colorgrading, ale aj technickú kvalitu obrazu tak, aby nebol poznať medzi zábermi rozdiel, opäť vyžadovalo dávku kumštu a tvorcom sa to skutočne podarilo. Nie však len z formy je človek živý, ale aj z obsahu – a o obsah obrazovej zložky sa postaral Martin Žiaran (ASK). S Jiřím Mádlom spolupracoval už na druhom filme (predtým Na střeše). Martin Žiaran je zrejme vo svojej životnej forme, pretože od roku 2016 je v jeho filmografii jeden zaujímavejší projekt od druhého (Učiteľka, Čiara, DOGG, Vlastníci, Správa,…) .
FOTO: © Dawson Films
Aj samotná dramaturgia bola výborná. Obzvlášť čo sa týkalo vzťahu Tomáš verzus redakcia verzus Pája. Na plátnach sa začínajú objavovať filmy, ktoré nemajú vyslovene zlé, či vyslovene dobré postavy. Nezobrazujú svet čiernobielo. Viac sme sa o tom bavili aj pri filme A máme, čo sme chceli v rozhovore s režisérom Michalom Kunes Kováčom. Ten tiež zobrazil vo svojom filme veľmi podobnú postavu Tomášovi (bývalý agent ŠTB, ktorý spolupracoval veľmi nedobrovoľne a snažil sa svoje okolie skôr kryť).
Na koho sa môžeš tešiť?
Hereckým pozitívnym prekvapením bol Karol Hoffmann (Tomáš Maštalír). Po nie veľmi vydarenom výkone vo filme Trhlina alebo po romantických komédiách mu táto rola sadla jak zadek na šerbeľ. Žeby mu tí záporaci išli lepšie? Prekvapivý bol aj Vojtěch Vodochodský, ktorý pri filme Arvéd nejako nezarezonoval, avšak rola Tomáša sa určite mnohým do pamäti zapíše. Za zmienku tiež stojí výkon Táni Pauhofovej, Stanislava Majera či Martina Hofmanna. Pre Ondřeja Stupku boli Vlny debutovým snímkom.
autor textu: Adrián
Aké sú tvoje dojmy z filmu Vlny? Napíš nám svoj názor na Facebook alebo Instagram.
