Visegrad Film Forum – 11 . ročník
Na bratislavskej VŠMU sa uskutočnilo 11. pokračovanie Visegrad Film Forum. Počas štyroch dní sa návštevníci mohli zúčastniť premietaní ale aj masterclassov či diskusií s hosťami zo zahraničia. Študenti filmových škôl z Bratislavy, Budapešti, Lodže a Zlína si zase vymenili svoje skúsenosti a „nazreli do kuchyne“ svojim súputníkom z krajín V4.
FOTO: © VFF
Visegrad Film Forum – Streda
Program začal v stredu 13. 3. v kinosále VŠMU, kde prebehlo premietanie animovaného stop-motion celovečeráku Kvík. Divákov v sále trochu šokoval morálny odkaz príbehu (niektorí ľudia sa jednoducho nemenia – zlý človek, zostane zlým), ale autorka na svojom štvrtkovom masterclasse vysvetlila, že niekedy detskému divákovi nemusíme mazať med popod nos. Môžeme ho trochu viac pripraviť na život skrz film. Mascha Halberstad, ktorá Kvík režírovala, premietla účastníkom svojho workshopu aj krátky prequel, kde sa divák dozvedel, prečo jedna z hlavných postáv filmu opustila svoju rodinu a po dlhých rokoch prišla späť.
ZDROJ: yt / Asociácia slovenských filmových klubov
Podelila sa s publikom nielen o postrehy z práce stop-motion animátora, ale aj s jej skúsenosťami z budovania štúdia. Práce na filme Kvík trvali 8 rokov, takže celý tím sa snažil pomôcť urýchliť proces tvorby rôznymi „zlepšovákmi“ – napríklad nemodelovať celé mesto, ale nasetovať len popredie a veci, ktoré reálne v príbehu hrajú. Pozadie stačí domaľovať na plachtu, prípadne môžete využiť obrazovku/monitor a nastaviť akékoľvek pozadie.
Visegrad Film Forum úzko spolupracuje s Febiofestom, na ktorom sa premietal aj film Přišla v noci. Pripomeniem len, že táto snímka získala 2 České levy a 3 ceny české filmové kritiky. Režírovali ju dvaja režiséri – Jan Vejnar a Tomáš Pavlíček. Pre Honzu Vejnara je to debutový film. Po premietaní nasledovala diskusia s delegáciou, na ktorú prišla hlavná predstaviteľka Valerie – Simona Peková aj so svojím hereckým kolegom Jiřím Rendlom. Za produkciu filmu odpovedali na otázky Eva Pavlíčková a Pavel Vácha. Film po premietaní na Febiofeste vyštartoval na svoju púť naprieč slovenskými kinosálami a my sme sa naň bližšie pozreli v recenzii.
FOTO: © Robert Tappert
Visegrad Film Forum – Štvrtok
Štvrtkový program po masterclasse k filmu Kvík pokračoval premietaním filmov Lodžsksých študentov, ale aj diel z domácej VŠMU. Po blokoch nasledovala moderovaná diskusia, kde si študenti vymenili svoje skúsenosti a postrehy. Diváci mali priestor aj na otázky k filmom. Z Lodžskej školy vybrali na prezentáciu úplne iné filmy než na tohtoročný FAMU fest. Kto bol na obidvoch premietaniach, mohol si o kvalitách poľskej školy spraviť lepší obraz. Lodžská filmovka vybrala na prezentáciu tri filmy: Dobry Chłopak (mockument), Garstka Ziemi (dokument) a Ciepło (hraný film).
ZDROJ: FilmPolski.pl / Dobry Chłopak / Ciepło / Gartska Ziemi
Domáca VŠMU odprezentovala filmy s veľmi aktuálnymi témami – Otrávená studňa (dokument), Posledná šanca (hraný film) a Dream rotation (animák). Vzhľadom na to, aké otázky padali na tvorcov, môžem povedať, že divácky asi najviac zarezonovali Dobry Chłopak (film o samozvanom životnom coachovi, ktorého praktiky narobia viac škody ako úžitku) a Otrávená studňa (výpoveď o LGBTI+ komunite, ale aj náladách v spoločnosti po útoku a streľbe v klube Tepláreň). Program pokračoval opäť v znovuotvorenom kine Lumière, kde sa ešte premietal aj film Naked Lunch (kamera: Peter Suschitzky) s diskusiou.
ZDROJ: ČSFD / Otrávená studňa / Radek Ševčík
VFF – Piatok
Peter Suschitzsky zostúpil z Hviezdy smrti a diskutoval na Visegrad Film Forum aj v piatok doobeda – v svojom masterclasse sa venoval téme vytváranie nových filmových svetov.
FOTO: © Robert Tappert
Áno, už som trochu naznačil, že bola reč aj o nakrúcaní filmu Impérium vracia úder zo ságy Star Wars, ale aj o Mars útočí! či The Rocky Horror Picture Show. Peter Suschitzky pripomenul, aké dôležité je mýliť sa.
V podstate posmelil osadenstvo, aby sa nebálo robiť chyby, pretože to je súčasťou procesu rastu. Na druhej strane povedal, že niekedy si experimentovanie dovoliť nemohol. Pri nakrúcaní filmu Star Wars musel byť plne koncertovaný. Už pri prvom filme z tejto ságy sa George Lucas „rozkmotril“ s Johnom Dykstrom z ILM (skvelý dokument z dielne Disney+ „Light & Magic“ popisuje práve vznik ILM. Bola to firma založená pôvodne na tvorbu špeciálnych efektov pre Star Wars.). Chyby pri tvorbe Hviezdnych vojen sa jednoducho netolerovali a na skúšanie nebol čas a ani financie. Ako sa s tým vysporiadal kameraman epizódy V?
Program pokračoval premietaním študentských filmov z partnerských škol z Budepešti a Zlína. Pri diskusii sme sa dozvedeli, že práve tieto školy majú trochu horšiu štartovnú čiaru pre svoje projekty (aspoň čo sa financií týka). Bolo preto zaujímavé sledovať, ako sa s tým dokázali popasovať. Maďarská ELTE odprezentovala 4 hrané filmy – The End Of History, Bath, Hunger a Hunters, pričom posledný menovaný bol asi najdiskutovanejší. Režisérka totiž pracovala s detskými protagonistami a to je vždy téma, ktorá zaujme publikum. Decká pred kamerou totiž vyžadujú špeciálny prístup a každý režisér sa s tým vysporiada svojsky.
ZDROJ: ČSFD / IMDb
Zlínska UTBéčka premietla tiež 4 filmy – všetky hrané. Na všechno krásne máme čas; Kámen, nůžky teď!; Ordo Mundi a Dýcha vzduch, který nedýchaš. Aj študenti z Moravy mali vo svojich filmoch výzvy, s ktorými sa museli vysporiadať. Ordo Mundi bol napríklad sci-fi príbeh, ktorý si vyžadoval náročnejšiu postrprodukciu s trackovaním postáv a špeciálnymi efektami. Kámen, nůžky, teď! zaujal nielen prístupom k storytellingu, ale aj réžiou (režisér si pre jednu postavu zvolil neherca, ktorý bol navyše trochu mentálne zaostalý. Neherec pôsobil autenticky, a pre režiséra to bola určite skvelá škola.)
FOTO: © VFF / Rebeka Pernecká
Záver piatkového programu na VŠMU patril islandskému režisérovi krátkych filmov. Rúnar Rúnarsson začal svoj príbeh rozprávať od podlahy. Spomínal na začiatky aj pády. Jeho prednáška nebola len o jeho úspechoch. Dal svojmu rozprávaniu takú človečinu, že za tým pozlátkom filmových festivalov sa schováva aj neúspech, ťažké časy a odhodlanie s tým niečo urobiť. Prednášal, ako sa jeho život pretransformoval, keď si uvedomil, že filmy, ktoré zahýbu s publikom, musia byť v prvom rade úprimné. Musia mať v sebe niečo univerzálne, niečo ľudské. Niečo, čo pochopia diváci na Islande, v Číne, Brazílii, Kongu či na Slovensku.
Rúnar Rúnarsson: „Zbožňujem zabíjanie dialógov.“
Rúnar Rúnarsson sa venuje tvorbe krátkych filmov. Baví ho experimentovanie a tvorivá sloboda, ktorú „kraťasy“ ponúkajú. Porozprával aj o svojom procese písania scenára. Tvrdí, že sa mu píše lepšie, keď už má predstavu, ako by mal film skončiť. V svojich krátkych filmoch dáva dôraz na rozprávanie obrazom.
FOTO: © Robert Tappert
V kine Lumière bolo večer ešte premietanie filmu Parallel Mothers, na ktorom robil kameru José Luis Alcaine – ďalší hosť Visegrad Film Forum.
VFF – Sobota
Dvorný kameraman španielskeho režiséra Pedra Almodovara mal taktiež masterclass. Názov znel lákavo – The light is never false. José Luis Alcaine však prvú hodinu prednášky ukazoval ukážky z rôznych filmov, kde riešil skôr hĺbku ostrosti než možnosti svetla. Aj keď je pravda, že dĺžku poľa vieme korigovať množstvom svetla, ktoré do objektívu pustíme, z názvu masterclassu som myslel, že obsahom prednášky bude asi niečo iné. Na druhej strane ukázal divákom, čím by mohli ísť proti prúdu. V súčasnosti, kedy sú cinematické zábery s bokehom už nejakým štandardom, je plne ostrý obraz v každom pláne určite niečím nevšedným.
FOTO: © Robert Tappert
Po obede dostal priestor ešte film Echo (Rúnar Rúnarsson). Autor chcel podať súčasný pohľad na západnú spoločnosť. Film zasadil do obdobia Vianoc a jedná sa o filmovú mozaiku. Záver večera patril strihačovi filmov ako Americká Krása alebo Kráľova reč. Master class s Tariqom Anwarom sme bohužiaľ nestihli, ale ak vás táto persona zaujala, celkom rozsiahly rozhovor uverejnilo rádio Devín aj vo svojom archíve.
FOTO: © Robert Tappert
Visegrad Film Forum - Zhrnutie
Tohtoročný program Visegrad Film Forum sa s masterclassom a premietaním filmu Americká krása naplnil. Milovníci filmu však vďaka akreditácii mohli pokračovať na Febiofeste. Ten trval až do utorka (19. 3.). Čo dodať na záver? VFF má jasné ukotvenie, víziu a program.
Podobné festivaly môžu nakopnúť koprodukciu študentov v budúcnosti. Ľudia majú možnosť nadviazať kontakty medzi najbližšími susedmi a vidieť, aké filmy sa nakrúcajú na filmových školách V4. Skúsenejší kolegovia im zase môžu sprostredkovať, s čím sa stretli počas svojej kariéry, na čom je dobré zapracovať a čomu sa radšej vyhnúť. Ľudia na kase a v infostánkoch boli vždy ústretoví a ochotní pomôcť či poradiť. Čo sa týka časového rozvrhu jednotlivých programových blokov, musím povedať, že aj tu som možno prvýkrát necítil akýsi tlak či časovú tieseň, aby som toho ako divák stihol maximum. Ak ste náhodou tento rok rozmýšlali, či ísť, alebo nie, radšej si budúci rok spravte voľno. Vyplatí sa!
